Erotické poviedky

Honič

Som Dušan. Toto, čo chcem napísať sa stalo už dávno. Ale mám na to krásne spomienky. Boli sme dedinská partia. Bolo nás sedem. Robili sme si srandu že sme siedmi statočný, aj keď od statočnosti sme mali tak ďaleko, ako bager od opery.

Ale bolo. Raz, v jedno leto, sa prisťahovala na našu ulicu nová rodina. Mali syna. Erika. Erik bol celkom super chalan a keď sme ho otestovali a spoznali lepšie, uznali sme, že lepšieho chalana sme nemali. Doslova. Bol to najlepší a najrýchlejší honič. Nikto to nevydržal dlhšie, ako jednu minútu a desať sekund. Ale pekne po poriadku. Vjedno horúce dopoludnie, bol Erik u nás. Hrali sme nejakú hru. Bolo horúco, tak sme boli povyzliekaný. Ja som mal boxerky a Erik niečo ako tenké trenírky. Neviem. Ale boli mu veľké. Na jeho tenké nohy až moc široké. Možno to bol jeho zámer, neviem. Ale určite sa mu to podarilo. Sedeli sme a on sedel tak, že mal jednu nohu vyloženú na stoličke na ktorej sedel a tým vlastne mal odhalené gule aj pinďúra. Všimol som si to až keď ma zavolal, aby som sa pozrel na jeho skóre. Samozrejme bolo väčšie ako moje a schválne som urobil, že akože mu za to niečo vyvediem. Tak som ho prevalil na postel a stalo sa to, že jedna strana tých trenírok sa mu pri tom kotúli vyhrnula tak, že gule aj pindíka mal celkom vonku. Čo iné ma mohlo napadnúť, len mu tam prebehnúť prstami. Začal sa strašne rehotať. Bol totiž moc šteklivý. Všade. Aj tam. A tak som ho tam šteklil. Páčilo sa mi to a aj ma to trochu prekvapilo, že sa nebránil. Asi po piatich minútach mi chytil ruky. Aby som ho nechal vydýchnuť. Potom sa ma opýtal. "Teba to tam tiež šteklí?" "Nie." povedal som. "Mňa to tam vzrušuje." "Ako?" bol strašne zvedavý. "Nuž tak, že keď si ho chytím a trasem s ním, je to moc krásny pocit." Chvílu sa na mňa díval a potom mi povedal. "Ukážeš mi ako to robíš?" Dlho som nerozmýšlal. Vytiahol som môjho krásavca a začal si ho pred ním honiť. "Jé, to poznám, aj ja viem tak triasť rukou a rýchlejšie." Začal sa smiať a povedal, že raz, niečo niesol a mal ruku nejak zvláštne zohnutú a že sa mu začala tak divno rýchlo triasť, že to čo držal všetko porozlieval. Potom to skúšal a trénoval, aby vedel ako si ju má dať. Jeho úsmev a rozžiarené oči mi jasne napovedali, že mi to chce urobiť. Ako, s chalanmi sme si honili. Každý sám aj vzájomne a sme si to stopovali, kto to vydrží najdlhšie. Vždy to vyhral Roman. Rozhodol som sa, že to urobím. Zobral som telefón, nastavil stopky a ... Erik mi ho jemne chytil a zohol ruku a po chvíľočke sa mu začala triasť. Sama. A stále rýchlejšie. Ako mi ho držal a držal mi ho fakt jemnúčko a triasol, bože ... to bolo také nádherné, tak príjemné také ... ani to neviem vysloviť. Páni 40 sekund. Urobil ma za 40 sekund. Tak som ešte nevystrekol ako pri ňom. "Fúúú." Neprestával som sa diviť. "To si ako urobil." "Takto." A chytil mi ho ešte raz a ja som len, "áááá niééé," ale už to nešlo zastaviť. Znovu to bolo necelých 30 sekund a vyletelo to zo mňa. "Ty kokso, tak keď toto poviem chalanom, neuveria. Na druhý deň, keď sme sa stretli partia, povedal som im to. Nikto mi neveril. Tak milí Erik mi brutálne na drzovku stiahol tepláky aj s boxerkami a šáhol mi na gule.

Ako sa mi ich chytil, okamžite sa mi postavil. Zobral ho jemne do ruky a povedal. "Stopujte." A hneď na to sa mu začala tá ruka triasť a druhou ma chytil za riť a chalani sa dívali a to ma ešte viac rajcovalo, urobil ma za 37 sekund. Chalani kukali ako vyorané myši. "Neskutočné." Čudoval sa Roman. "Robo, davaj, si na rade." Zavelil Roman druhému kamošovi. Ten nastúpil so stiahnutými trenkami pred Erika. A milí Erik tak ako mne chytil Roba za ritku, druhou mu jemne chytil vtáka a... začal. Robo ííka, ahkal, ohkal. A za 54 sekund striekal. Keď som mu to minule robil ja, vyržal 2 minúty. "Týýý koky. To bolo niečo." Neprestával sa čudovať Robo. Hneď na to išiel ďalší a ďalší až nás vyhonil všetkých sedem spolu za desať minút. Aj s prípravou. To sa nám nikdy nestalo. Keď sme si to robili spolu, tak sme to robili aj vyše hodiny. Najdlhšie to zasa vydržal Roman. Ten sa vystriekal za 1 minútu a desať sekund. Potom nám to urobil zasa. A nakoniec to skončilo tak, že Erik bol náš honič. Vždy keď bol s nami, alebo bol s ním niekto sám, Erik ho vyhonil. A my sme na oplátku Erika šteklili, aby si zvykol. Najhoršie pre nás bolo, keď niekomu honil a druhý Erikovi šteklil gule. To nikto nevydržal dlhšie ako 50 sekund. Ani Roman.

autor: -