Erotické poviedky

Tajná láska

Tento rok bola jeseň mimoriadne teplá. Na jednej strane som pociťoval nostalgiu za letom, ale na strane druhej som mal pocit, akoby sa nič nekončilo a pokračovalo ďalej. Sedel som na jednej lavičke na vysokom kopci a ako vždy som hľadel na chatky učupené v náprotivných kopcoch medzi stromami. To je krásny pohľad, keď prírodu sfarbí jeseň. Človeka to upokojí a príde na iné myšlienky. Zatvoril som oči a nastavil tvár k slnku. Vnímal som, že naokolo je ticho, len občas zašumí popadané lístie na chodníkoch Spomenul som si na Anetu a predstavoval som si ju tak, ako vyzerala pri poslednom stretnutí na tomto mieste. Vôbec som nemal výčitky svedomia ani zlé pocity z toho, čo sa deje posledný rok. S Anetou sa stretávame asi raz za mesiac na tomto mieste. Tu nie sme nikomu na očiach. Neviem, čo vymyslíme, keď udrie zima. Ale až tak som sa tým netrápil. Odkedy sa mi Aneta ozvala, stratil som úplne hlavu. Bola to moja dávna nenaplnená láska. Vôbec si ma v minulosti ani nevšimla, ale teraz ma vyhľadáva, stojí o moju prítomnosť.

Prvýkrát mi napísala ona: "Ahoj, sama neviem, ako je možné, že som ťa predtým nevnímala. Nenávidím preto samu seba!"

Po našej prvej komunikácii sme sa začali stretávať. Nie často. Zamilovane sa držíme za ruky. Občas mi Aneta padne do náručia, objímame sa, hladím ju po vlasoch a šepkáme si tajné želania a slová, ktoré by nemal počuť nikto iný. Najmä preto, lebo už piaty rok mám vážny vzťah s jednou fajn ženou a ona je desať rokov vydatá a má dve ešte relatívne malé deti. Na moju štyridsiaťdvojku mi darovala hlboké bozky práve tu na tejto lavičke. Aneta minulý mesiac oslávila tridsaťdva rokov. Náš vekový rozdiel netrápi ani ju, ani mňa. Cítime rovnako k sebe veľkú náklonnosť. Lásku. Keď ju vidím prichádzať, zakaždým mám v žalúdku motýle. Je to úprimný a čistý cit, ktorý zatiaľ zostal len pri dotykoch a bozkoch. Ani jeden z nás dosiaľ nenabral odvahu zájsť ďalej. Náš tajný vzťah trvá už temer rok. V podstate raz za mesiac sa stretáme tu na tomto mieste. Ak by nás niekto aj spolu uvidel a niečo vyzvonil, každý z nás môže argumentovať tým, že šlo len o náhodné stretnutie počas prechádzky. Aneta je naozaj v takýchto veciach veľmi opatrná. Hoci je vo svojom manželstve v podstate šťastná, predsa jej len niečo chýbalo. Niečo, čo našla u mňa. A ja za celý čas neviem nájsť slová, ktoré by to vyjadrili alebo definovali. Dá sa povedať, že takisto je to u mňa. So svojou partnerkou som už piaty rok a som naozaj šťastný. Dáva mi lásku a všetko, čo do takéhoto vzťahu patrí. Nemal som potrebu hľadať niečo pomimo. No napriek tomu som sa začal stretávať s Anetou hneď, ako mi prvýkrát napísala. Snažím sa rozlíšiť, či ide o krátkodobé pobláznenie alebo o niečo silnejšie. Mám v tom zatiaľ zmätok.

Pamätám sa ako dnes, keď som ju prvýkrát uvidel kráčať naším mestom s maturitným tablom v rukách. Bola naozaj krásna a nemohol som od nej odtrhnúť oči, hoci som si uvedomoval, že som od nej o dosť starší. Bola rovnako vysoká ako ja, mala kypré boky a mliečna hruď sa jej pri kráčaní vypínala. Mne sa okamžite pri pohľade na ňu vzbúrili všetky hormóny. Dlhé blond vlasy mala zopnuté na temene hlavy len jednou sponou, a preto boli trochu rozcuchané. Ale o to bola príťažlivejšia. Človek si ju proste musel hneď všimnúť, aj keby nechcel. Zastal som na malom námestí pri fontáne a sledoval som sprievod pískajúcich a spievajúcich maturantov. Zrazu sa táto mladá bohyňa pozrela na mňa, vzala čierny klobúk a pribehla ku mne. Usmiala sa a ukázala mi klobúk.

"Dobrý deň. Prispejete dnešným maturantom?"

Očarene som na ňu hľadel a hneď som vyťahoval peňaženku. Hodil som do jej klobúka rovných desať eur.

"Och, aký ste štedrý! Ďakujem a prajem pekný deň," povedala zdvorilo odchádzajúc odo mňa.

"To je v poriadku, slečna, odvetil som a vzápätí som ešte hlasnejšie dodal, aby ma zreteľne počula: Slečna, ste naozaj veľmi pekná!" v tom momente bola už zo desať krokov odo mňa, ale otočila sa. Nepovedala mi na to nič, len ľavým okom na mňa žmurkla a darovala mi aj sladký úsmev. Po tomto stretnutí som ju nasledujúcich štrnásť rokov len zopárkrát zahliadol v meste, ale nepriblížil som sa k nej. Bola stále očarujúca a nemohol som z nej spustiť oči. Nevedel som o nej takmer nič ani len jej meno. Vedel som však, že ukončila zdravotnú školu. A predpokladal som, že pracuje niekde v zdravotníctve. Zostala mi len v podvedomí ako čarovná bytosť, ktorá ma veľmi upútala. Vôbec som ju nevyhľadával ani som nepátral po jej existencii. Nikdy vo svojom živote nerobím veci nasilu. Podľa mňa, čo sa má stať, to sa stane aj bez mojej snahy.

A naozaj sa stalo. Minulý rok v marci som mal pracovný úraz a skončil som v nemocnici. Najprv som bol na úrazovom oddelení a následne ma presunuli na neurologické oddelenie. Tam som strávil skoro celý mesiac. Vždy na poobedňajšiu smenu prichádzala mladá sestrička, ktorá mi bola veľmi povedomá, ale nevedel som ju nikam zaradiť. Keď zo mňa vyprchali utlmujúce účinky všetkých liekov proti bolesti a vrátila sa mi jasná myseľ, uvedomil som si, že predo mnou s infúziami v rukách stojí dávne dievča s čiernym klobúkom. V momente, keď som na to prišiel, prekvapene som na ňu zízal a po krátkej chvíli zo mňa nelogicky vyhŕklo:

"Takže to si ty?! Ach, stále si krásna ako v ten prvý deň, keď si prišla za mnou!"

Prekvapene sa na mňa pozrela a nechápavo pokrútila hlavou. "Asi ešte stále vám účinkujú lieky proti bolesti," podotkla s úsmevom a popritom si triedila hadičky na stole. Brala moje reči rezervou, veď koniec koncov kadečo počuje od pacientov, ktorí sú nadopovaní liekmi. Je to celkom bežné.

"Nie, to nie je liekmi," ozval som sa znovu, "pamätám sa na deň, keď som stál na námestí pri fontáne a ty si ku mne prišla s čiernym klobúkom. Hodil som ti do klobúka desať eur. Ale o to vôbec nejde. Musím ti povedať, že si stále rovnako krásna. Ja som po celý čas rozmýšľal, ako sa vôbec voláš."

Po tomto mojom priznaní sa na mňa uprene pozrela a podišla bližšie k mojej posteli.

"No veru spomínam si na niečo také. Bolo to už naozaj dávno. Viac ako desať rokov, však? A čože si tak rozmýšľal nad mojím menom?"

"Hmmm, ani sám neviem. Naozaj si sa mi veľmi zapáčila, a preto som ťa vtedy hodnú chvíľu sledoval, ako si chodila po meste raz s tablom a raz s klobúkom v ruke."

"Tak ty si ma sledoval?" opýtala sa s úsmevom. Bola uveličená tým, čo práve počula.

Následne sme sa pustili do dlhšieho rozhovoru. Čoraz viac sme si uvedomovali našu súhru, že si naozaj máme čo povedať a že záujem je obojstranný. Bola veľmi milá a opísala mi v skratke posledné roky svojho života od skončenia strednej školy. Ja som jej takisto vysvetlil svoju situáciu po rozvode a tiež to, ako som si po dlhej dobe našiel ženu svojich snov. Bol som šťastný, že sme si s Anetou rozumeli hneď od začiatku. Bola mi veľmi sympatická a priznám sa, že ma neskutočne priťahovala. Ako citovo, tak aj fyzicky. Bola to žena krv a mlieko. Keď sa zohýnala ku mne, aby mi prehodila infúziu, videl som jej ťažké prsia, ako sa vlnia dopredu a dozadu. Naozaj bolo čo obzerať. Bola obdarovaná tak, ako sa patrí. A potom začala chodievať za mnou do nemocničnej izby častejšie. Vždy, keď sme sa rozprávali, zhromaždili sa tie moje motýle v žalúdku a nechceli odletieť. A zostalo to tak dodnes. Je to dôkaz toho, že je to prirodzené a nikto z nás sa na nič nehrá. Súhra náhod. Riadenie prírody určite stojí na princípoch nám neznámych. Princípoch osudových stretnutí a následnej lásky. Je to predurčené. Veď nakoniec, či už to trvá kratšie alebo dlhšie, všetko sa končí v jednej posteli.

Počas celej mojej hospitalizácie prichádzala za mnou vždy, keď mala chvíľu času. Rozprávali sme sa o kadečom a niekedy dlho, no neponáhľala sa veľmi s oficiálnym zoznámením, bola predsa len opatrná. Asi týždeň pred mojím prepustením prišla k mojej posteli a šepla mi do ucha: "Ja som Aneta."

Priložila si ľavé líce k môjmu pravému lícu. Pocítil som jej nádherné teplo.

"Ja som Noel," šepol som tiež.

Zhlboka sa nadýchla a dala mi bozk na líce.

"Teší ma," zdvorilo dodala. "Až pôjdeš domov, Noel, tak ti určite napíšem."

Táto situácia nepotrebovala žiadny komentár ani žiadnu filozofiu. Všetko bolo nad slnko jasné. Niečo sa práve začalo.

Slnko hrialo a bol som úplne v relaxačnom stave, takže som si ani neuvedomil prítomnosť niekoho za svojím chrbtom. Bola to Aneta a objala ma okolo krku. Silno sa pritisla a zašepkala: "Som rada, že si tu."

Chvíľu sme ostali v objatí a potom si prisadla ku mne. Jej husté blond vlasy sa leskli odrážajúc slnečné lúče a zmyselné pery sa špúlili, keď nastavila tvár proti slnku. V tom momente bola neskutočne príťažlivá a naozaj bolo veľmi ťažké jej odolať. Rozhodoval som sa, či jej navrhnem plán, ktorý som pripravil. Stále som si nebol istý.

"Any, už rok sa tu takto stretávame a som šťastný. No rád by som to trochu medzi nami posunul. Aspoň dnes. Rád by som tomu nechal voľný priebeh. Nech bude, čo bude."

Zvedavo sa na mňa pozrela a rozjarene sa usmiala.

"Ty si niečo pripravil? Poviem ti pravdu, že už dlhšie som na to čakala. Povedz, čo budeme robiť?"

Po týchto slovách som pochopil, že je to jasný súhlas. Dokonca očakávaný. Postavil som sa a povedal som jej, aby si pristúpila ku mne. Postavila sa a znova ma objala. Pošepkal som jej do ucha, čo mám v pláne. Vôbec nenamietala. Pohladila mi tvár a pobozkala ma. Potom sa otočila a šla sama dole kopcom smerom k lesu. Ja som sa pustil takisto dole, ale opačným smerom. Keď som došiel k chodníku, videl som Anetu približovať sa k lesu. Nasledoval som ju, no tváril som sa, že som sám na prechádzke. Po asi tridsiatich metroch som došiel k nízkej drevenej chate. Odomkol som dvere a zostal som stáť pri dverách, aby si ma Aneta všimla. Keď si ma všimla, vošiel dnu. O krátku chvíľu vošla Aneta do dverí. Poobzerala sa okolo seba a vyčarila nádherný úsmev.

"No je to tu naozaj pekné. Také útulné. Bola to dobrá kúpa. Človek si tu určite oddýchne a možno aj oveľa viac," zhodnotila Aneta úprimne.

Stál som uprostred izby a Aneta podišla ku mne. Objala ma znova okolo krku. Pritisla si tvár k môjmu pravému lícu. Ťažko dýchala, ale pravidelne a veľmi zmyselne. Zostali sme takto stáť ešte hodnú chvíľu a vymieňali sme si svoje myšlienky dotykmi. Ani som si neuvedomil ako a bozkával som Anetu na krku a klesal som stále nižšie. Zastonala mi v náručí a mnou prebehla vlna vzrušenia. Už rok som túžil po tejto chvíli, aj keď som sa jej tak veľmi bál, pretože so očakával vnútorné výčitky a následné zlé duševné rozpoloženie. No pochopil som, že to, čo vzniklo medzi nami, je silnejšie ako všetko, z čoho som mal strach. Náklonnosť nás oboch je ako magnet. Po chvíli sme si sadli na gauč a náruživé bozky pokračovali. Pomaly sa vytrácali všetky zábrany a vrhol som sa na Anetine prsia. Chvíľu som ich hladil a slabo masíroval a Aneta mi to oplácala hlbokými bozkami. Bola sladká ako lízanka. Pomaly som zišiel nižšie k jej prsiam a začal som olizovať jej vztýčenú bradavku. Pritisla moju hlavu silno k sebe, a tým mi dala najavo, aby som zobral do úst čo najväčšiu jej časť. Vtiahol som teda do úst maximálnu možnú časť bradavky, až Aneta zastonala a pritisla si ma ešte viac. Vzrušovala ma jej žiadostivosť a mladosť. Predsa len je o hodne mladšia ako ja, a tak očakávala odo mňa istú skúsenosť a zmyselnosť. Proste predpokladala, že to viem urobiť tak, ako si to zobrazuje v najtajnejších predstavách. Onedlho už nestonala len Aneta, ale aj ja. Vzrušenie sa nedalo skrývať. Bol som odhodlaný spraviť čokoľvek, čo mi Aneta naznačí. Hladili sme sa po celom tele a ukazovali sme si, kde nás to vzrušuje. Aneta vzala moju pravú ruku a pomaly s ňou schádzala do svojho lona. Následne s ňou stisla svoju vagínu. Znova mi opätovala hlboké bozky.

"Prosím, Noel, urob mi to najprv jazykom. Strašne po tom túžim. Doma mi to ten môj nikdy neurobil a ani neurobí."

Neváhal som a bozkával som ju na brucho a schádzal som stále nižšie. Dostal som až po jej tenké čierne tangá. V tom Aneta doširoka roztiahla nohy a ja som tenkú čiernu čiarku jej nohavičiek potiahol na bok, aby som sa dostal k vagíne. Zrazu som pocítil hladkú zvlhnutú vagínu, ktorá si pýtala svoje. Začal som ju špičkou jazyka olizovať smerom hore a potom zase dole. Aneta vzdychala a bola stále viac a viac mokrá. Keď som jazyk zaboril hlboko do jej vagíny, ona zhíkla a prestala sa kontrolovať. Vzdychala a stonala. Moju hlavu si stále silnejšie pritláčala k vagíne a ja som svoj jazyk vtláčal dnu tak hlboko, ako to len bolo možné. Občas som zazrel jej vypínajúce sa prsia, ako sa kníšu zo strany na stranu. Nakoniec som pocítil, že teraz to príde. Začala so sebou lomcovať a vagína sa jej rozpínala a zase sťahovala. Blížila sa k vrcholu a vzdychala tak, že sa to ozývalo v celej chatke. Zrazu zrevala a z vagíny som dostal dávku milostnej šťavy priamo do tváre.

"Áááách! Bože! Áno! Napi sa zo mňa! Nóóó! Áááách!" stonala a vykrikovala Aneta v opojení z orgazmu. Lomcovalo to s ňou sem a tam. Bol som vzrušený už tak, že som nevedel, čo mám skôr spraviť. Keď Aneta prišla znova k sebe a prestala sa triasť pod návalom orgazmu, prisunul som sa k nej bližšie a ukázal som jej svoj stojací penis. Okamžite ho vzala do ruky a začala ho olizovať. Tentokrát som sa do orgazmických stavov začal dostávať ja. Aneta mi penis olizovala a strkala si ho hlboko do svojej filmovo-hereckej pusy. Bolo to elektrizujúce a na penise som pociťoval jej teplo. Netrvalo dlho a ocitol som sa v siedmom nebi. Dávky semena sa valili na Anetin jazyk. Pracovala profesionálne a ani jediná kvapka nevyšla nazmar. Keď som sa spamätal, ľahol som si k Anete na gauč. Chvíľu sme sa vzájomne hladili a túlili sa k sebe. Rozmýšľal som o tom, ako sa to všetko vyvinulo po roku nášho stretávania. Zvláštne bolo, že som necítil žiadne výčitky svedomia. Vedel som, že Aneta nie je pre mňa perspektívna partnerka, lebo medzi nami je dosť veľký vekový rozdiel. Ale niečo nás spojilo a darovalo nám túto chvíľu. Bol to dar z vesmíru. Muselo sa to stať.

Stále sme ležali otočení k sebe a pozerali sa na seba. Obdivoval som jej sexy krivky a hladil som ju po celom tele. Do chatky cez okno dopadali slnečné lúče, čo znásobovalo celú podmanivú atmosféru. Zároveň nás aj príjemne zohrievali. Bolo nám skvele a boli sme obaja veľmi zamilovaní. Po chvíli sme sa náruživo objali a prejavovali si vzájomnú lásku. Potom sa Aneta presunula a zaujala polohu nado mnou. Hýbala bokmi a ani som sa nenazdal, ako som do nej vnikol. Pred sebou som mal jej prsia, ktoré sa vlnili podľa pohybu jej tela. Bolo to veľmi dráždivé. Jej hlboké vzdychy ma poháňali k najlepšiemu výkonu, aký som mohol podať. Zaboril som tvár medzi jej krásne prsia a prirážal som v tempe, aké určovala. Celý akt trval možno len dve minúty, kým som sa prestal ovládať a pocítil som, že prichádza silné vystreknutie. Nedokázal som už prestať a mocne som obchytil Anetu okolo pása. Už som nebol schopný vybehnúť von z jej nadržanej vagíny.

"Ách... božemôj... ach, Anet!!! Áááá!!! Ách, božemôj!"

Celý výron semena skončil v Anete a ona sa tomu vôbec nebránila. Prirážala tak, aby orgazmus prebehol v plnej kvalite. Neprestávala. Jej veľké prsia sa vlnili pred mojou tvárou a ja som bol v siedmom nebi. Tá sexica, ktorú som tak obdivoval od prvého dňa, sa práve teraz so mnou miluje na plný výkon a bez zábran. Tak strašne dlho som túžil po jej láske, ale až teraz sa naplnila. A so všetkým, čo k tomu patrí. Aneta zostala ležať na mne a šepkala mi do ucha, ako sa krásne spravila a viackrát za sebou. Bol som v nej úplne ponorený až na doraz. Nemal som v pláne prerušiť tú slastnú chvíľu, a preto sme tak ostali ležať ešte dosť dlho. Uvedomovali sme si, že to bolo možno prvý a posledný raz v našom živote. Určite sme v tej chvíli neuvažovali nad tým, ako to potom v sebe každý z nás spracuje. No vedeli sme, že to, čo bolo medzi nami, zostane naším tajomstvom. Nebudeme si zbytočne ničiť životy, ktoré sme si tak dlho budovali. Aneta dokonca na chvíľu zaspala. Ja som vstal a potichu som sa obliekol. Sadol som si k nej a hladil som jej dlhé blond vlasy. Začalo sa zvečerievať. Cez okno už neprenikali slnečné svetlo, ale miestnosť chatky sa ponárala do šera. Musel som Anetu zobudiť, aby sme sa stihli vrátiť včas domov, aby sme doma ani náhodou nevzbudili najmenšie podozrenie. A tak sa Aneta rýchlo obliekla a upratali sme izbu. Potom sme vyšli pred chatku a rozhliadli sa po okolí.

Naširoko, naďaleko nebolo ani jediného človeka. Za kopcom sme mali odstavené autá na parkovisku. Došli sme k autám a na chvíľu sme sa ešte objali. Pozreli sme si hlboko do očí a pri krátkom lúčení sme si povedali, čo bude ďalej. Určite si napíšeme alebo zavoláme, ak to bude možné. Aneta naskočila do svojho Renaultu a rýchlo sa vzdialila. Ale ja som sa až tak neponáhľal. Veď som mal v pláne ešte ísť na nákup do obchodného centra. Nasadol som do svojej Hondy a odviezol som do mesta. Zastavil som pred obchodným centrom Tesco. Už som nebol v takom strese. V hlave sa mi neustále opakovali slová, ktoré mi Aneta tajne šepkala. Prešiel som sa po predajni a snažil som sa sústrediť na prítomnosť. Avšak nedokázal som to ani po pol hodine prechádzania medzi regálmi s knihami.

A tak som sa vrátil domov. Na moje prekvapenie nikto doma nebol, a tak som si pripravil vaňu s teplou vodou. Medzitým mi prišla SMS správa na mobilný telefón, že všetci šli na návštevu k našim rodinným známym. Mal som teda priestor pre seba a mohol som si všetko zrovnávať v hlave. Po kúpeli som si šiel ľahnúť do obývačky na gauč a zapol som si televízor. Nešlo tam nič, čo by ma upútalo. Znova sa mi pred očami opakovali scény z posledného stretnutia s mojou pôvabnou priateľkou Anetou. S dievčaťom s čiernym klobúkom v rukách, ktoré ma tak veľmi vzrušovalo. Ďakujem životu, že mi ju poslal. Hoci je to vzťah zvláštneho charakteru, ktorý sa ani nedá definovať. Obaja si rozumieme a vieme svoje. Nemusíme si nič vysvetľovať. V nasledujúcom mesiaci, teda v novembri sa mi Aneta vôbec neozvala. Bral som to tak, že potrebuje čas na to, aby si usporiadala svoje myšlienky. Na začiatku decembra mi poslala len esemesku.

"Ahoj, ako sa máš? Ja celkom dobre. Už chystám stromček na Vianoce a zháňam po obchodoch darčeky."

Veľmi ma tá správa potešila, lebo som hneď vedel, že jej svedomie je v poriadku a srdce má na tom pravom mieste. Aj môj život počas posledných týždňov plynul celkom prirodzene a nedialo sa nič zvláštne. Venoval som sa práci a povinnostiam, ktoré vyplývali z môjho dlhoročného vzťahu. Domácnosť fungovala na plných sto percent. V polovici decembra som sa vybral pozrieť svoju novú chatku. Plánoval som v nej trochu upratať a skontrolovať, či je tam všetko v poriadku. Keď som vošiel dnu, hneď ma prepadol zvláštny pocit nostalgie.

Pred očami som mal scénu, ktorá sa dohrávala v tej izbe a na tom gauči. Sadol som si a mimozmyslovo som sa pohyboval v čase. Bol som znova vo chvíľach, keď sme sa s Anetou milovali a ležali spoločne na gauči v náruživom objatí. Po chvíli som sa vrátil do prítomného času. Vzal som namočenú handru a stieral prach zo stola a z nábytku. Vytrepal som pred chatkou všetky deky. Vonku bola zima, ale nebol žiadny sneh, ako to už posledné roky býva. Postupne som spravil poriadok tak, ako som si to naplánoval. Vôbec som si nevšimol, že medzitým dole kopcom kráča nejaký človek. Bol som pohrúžený do svojich myšlienok a do upratovania. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Otvoril som dvere a na moje prekvapenie oproti mne stála Aneta. Vyrazilo mi to dych. To som vôbec nečakal. Chvíľku sme na seba pozerali a potom sa mi hodila okolo krku. Vtiahol som ju dnu do chatky, aby sme nestáli na zime. Najprv sme boli obaja bez slov v objatí. Potom mi Aneta pošepla to, čo som v podvedomí očakával.

"Ahoj, miláčik. Nemohla som to už vydržať. Celý čas som na teba myslela. Neviem s tým nič urobiť, aj keby som si ako nahovárala, že som už zabudla. Prosím, nesúď ma prísne. Strašne si mi chýbal!"

Po týchto slovách sa pomaly začala opakovať rovnaká situácia, aká sa odohrala v chatke po prvýkrát...

Tento príbeh som napísal na základe skutočných udalostí. Zmenil som len miesto a meno ženy na Anetu. Možno sa niekomu tento príbeh zdá byť pritiahnutý za vlasy. No všetci vieme, že takéto veci sa v živote stávajú. Ľudia nie sú dokonalí, a nech by si dávali akékoľvek predsavzatia a aj keď sa snažia žiť podľa istých morálnych zásad, niekedy predsa len zlyhávajú. Možno je lepšie nechať veci plynúť samé rovnako, ako to je v tomto príbehu. Možno práve odklon od bežných pravidiel, naša neposlušnosť je očistou duše. Nezastaví nás ani vekový rozdiel, ak srdcia vzplanú naozaj čistou láskou. Sme stvorení pre cit lásky, sme tu na to, aby sme sa milovali. To je naša najdôležitejšia úloha, daná od počiatku sveta. Všetko ďalšie je vedľajšie. Láska je na prvom mieste. Bez nej by ľudský svet neexistoval. Na neveru, klamstvo a zradu ťažko nájsť ospravedlnenie. Ale človeku neprislúcha, aby súdil, a to z jednoduchého dôvodu. Každý z nás je omylný a stvorený pre lásku.

autor: Brandon McYntire