Erotické poviedky

Znovu v ZŠ

Odišiel som do výsluhového dôchodku. Mal som odslúžených 22 rokov v polícii, výsluhový dôchodok nebol zlý, ale mal som sa prihlásiť na Úrade práce ako mi nakázali na personálnom oddelení. Tam na mňa najskôr pozerali dosť divne, lebo som mal doktorát z pedagogiky, ale vlastne nulovú prax. A ešte k tomu jednoodborové zameranie - Technická výchova. Ale zaradili ma a po 1,5 mesiaci som dostal ponuku, nastúpiť v dedine vzdialenej necelých 20 km od bydliska, na moju špecializáciu.

Išiel som sa tam pozrieť, bolo to krátko pred začiatkom školského roka a kontakt bol dohodnutý s riaditeľkou školy. Keď som sa s ňou stretol, pomyslel som si, že to je celkom pekná šéfka. Vek som odhadol do 40 rokov. Zobrala ma najskôr do riaditeľne, kde mi vysvetlila, že doteraz jej Techniku učili iba nekvalifikované sily, ktoré mali málo hodín do úväzku, tak to takýmto spôsobom "flakovali". Ako priznala, nebolo to ono, lebo napríklad siedmakov mala učiteľka Slovenčiny a tá s nimi vystrihovala kvetinky, lebo na odbornú náplň si netrúfala. Zároveň ma upozornila, že budem, teda ak nastúpim vlastne druhým mužom v pedagogickom zbore. Prvým bol telocvikár, ostatné predmety učili ženy. Požiadal som ju, či si môžem pozrieť odborné učebne a ich vybavenie. Zobrala ma do jedinej učebne - dielne. Ukázalo sa, že dielňa je celkom slušne vybavená, nie síce najnovším náradím, ale neopotrebovaným. To ma potešilo. Dohodli sme sa, že nastúpim oficiálne až 1 septembra, ale začnem si prípravu už hneď. Potreboval som si hlavne naštudovať učebné plány pre jednotlivé ročníky. Cestou späť sme stretli ešte dve budúce kolegyne. Jedna bol Angličtinárka a druhá chemička. Boli to baby krátko po škole, tak do 30 rokov, teda polovica z môjho veku.

Po predstavení som si síce mená nezapamätal, ale  aj tak sa pozerali celkom zaujímavo a keď boli na opačnom konci chodby, zaregistroval som "to je teda náš ďalší chlap" a slabý chichot. Začal som si zhromažďovať nejaký materiál na začiatok. Od jednej stolárskej firmy som si dohodol asi 1 m3 odrezkov dosiek, Nejaké odrezky elektrických vodičov od inej a nejaké iné veci použiteľné na Technickú výchovu. Medzitým som si materiál navozil do školy. Dostal som k dispozícii jednu malú miestnosť ako kabinet a hlavne sklad. Nakoniec ten sklad bol dôležitejší. Hneď 2. Septembra som sa zúčastnil prvej pedagogickej porady. Bol som na nej oficiálne predstavený, čo zvyšok personálu zobral s potešením. Predsa len tých žien tam bolo veľa. V zborovni som mal síce pridelené miesto, ale bol som tam vlastne veľmi málo. Viac času som trávil v kabinete a dielni. Predsa len som si musel výrobok na ďalšie dni vždy pripraviť, aby žiaci videli čo majú robiť. Raz mi na kabinet niekto zaklopal. Zvolal som ďalej a pokračoval v montáži elektrického obvodu. Prišla práve fyzikárka, vraj či by som sa nemohol pozrieť na rýchlovarnú kanvicu, lebo sa pokazila a nemajú si ako uvariť vodu na kávu. Celá závada bola spôsobená zlým kontaktom, čo som rýchlo odstránil. Za odmenu ma pozvala na kávu ktorú si chceli uvariť. Samozrejme pozvanie som prijal. V zborovni mi vysvetlila, že bežne takéto práce chceli od školníka, ale ten nie je elektrikár, tak išla radšej za mnou. A zároveň ma poprosila, či by som sa mohol pozrieť niekedy aj na nejaké pomôcky čo má na výuku elektriky. Naraz aj chemikárka mala problém s nejakým ohrievačom, angličtinárke nefungovali slúchadlá, v ďalšej učebni nefungovala zásuvka... Skrátka každá z kolegýň si našla nejakú závadu. Tak som si s nimi dohodol postupné opravy. Ako prvú som opravoval zásuvku. Slovenčinárka bola so mnou celý čas pri oprave, ktorá prebiehala po vyučovaní. Spýtal som sa, prečo zostáva a odpovedala, že pre prípad, že by som potreboval prvú pomoc. To som sa ale trochu zákerne spýtal, ako by mi ju poskytla. Vraj dýchaním z úst do úst. Na argument, že dôležitejšia je masáž srdca, odpovedala, že to ju musím naučiť. Sľúbil som jej to ale až o tri dni a myslel som, že zabudne. Zabudol som poznamenať, že to bola najstaršia členka kolektívu, mala tesne po 50ke. Nezabudla a o tri dni mi pripomenula, že po skončení vyučovania máme súkromnú lekciu bezpečnosti práce. Súhlasil som, ale s tým, že príde do môjho kabinetu. Tak som si začal  pripravovať v PC prezentáciu. Zaklopala a po výzve vstúpila. Keď som sa spýtal, prečo klopala, odpovedala "a čo ak by si tu mal niektorú kolegyňu?" Usmial som sa a začal vysvetlovať, že pri úraze elektrickým prúdom treba najskôr prerušiť kontakt zasiahnutej osoby, a potom ak je osoba v bezvedomí zahájiť 2 vdychy a 15 stlačení srdca. Na to reagovala vraj aby som jej to ukázal v praxi a už si ľahla na môj pracovný stôl.

Pri priblížení sa k jej ústam ma pritiahla a z umelého dýchania bol súboj jazykov. Po určitej chvíli ma pustila a ja som iba skonštatoval, že takto sa nedýcha z úst do úst... "Tak mi ukáž masáž" Položil som jej ruky tak ako sa má a mierne neznačil stlačenie s tým, že v prípade skutočnej potreby sa stláča asi o 5 cm. "Dobre, toto si natrénujeme" povedala a zamkla dvere. "Aby sa ti ľahšie masírovalo" povedala a dala si dolu blúzku aj podprsenku. Prsia boli síce mierne ovisnuté, ale ešte stále zaujímavé. Tak som jej znovu ukázal polohu rúk ktorú ona komentovala "toto tu už bolo, ja chcem inú masáž" a každú moju ruku dala na jeden prsník. "Poriadne ich vystískaj!"  Tak som stískal a pridal som aj "umelé dýchanie". Splnilo to účel, asi po pol hodine sa zdvihla a povedala, že o týždeň budeme pokračovať. Jej hlas nedovoľoval žiadny protest. Začiatkom ďalšieho týždňa sa mi pripomenula fyzikárka. Žiaci priniesli do kabinetu dva Voltmetre a jeden rezistor. Sľúbil som sa pozrieť na to počas mojich voľných hodín medzi vyučovaniami. Rezistor mal zoxidovaný kontakt a Voltmetre spálené odpory. To si vyžiadalo dlhší čas, lebo som ich musel priniesť z domu. Keď som po mojej poslednej hodine išiel do kabinetu, prišla aj fyzikárka. Vysvetľoval som jej v čom je problém. "Nevadí, to počká" povedala a zamkla dvere. "Počula som, že vieš perfektne učiť prvú pomoc. Tak ju nauč aj mňa." A nečakala na nič, iba si vyzliekla sako a blúzku. Stála tam sa peknými trojkamia iba v sukni. "Majka, slovenčinárka Ťa pochválila." "Takže už o mne hovoríte v zborovni?" "Nie to iba v úzkom kruhu, okrem mňa tam bola už iba riaditeľka." "No zbohom, a priznala sa, že ma k tomu vlastne ona vyprovokovala?" "Jasné povedala to do detailov, boli sme dohodnuté, že to skúsi ako prvá. Vieš, je už 5 rokov rozvedená." " A Ty a riaditeľka?" "Obe sme slobodné. Ale nekecaj už a uč ma!" A ľahla si na stôl. "A pekne z predu, nie z boku" Bolo mi jasné o akú masáž jej ide, tak som sa do nej pustil. Pritiahla si ma nohami a môj nezbedník bol v tesnom kontakte s jej nohavičkami a cez moje nohavice.

Po chvíli sa posadila. "Niečo tu zavadzia" a rozopla moje nohavice a stiahla slipy pod nezbedníka. Svoju sukňu si vyhrnula až na brucho. Pokračovali sme v masáži, ale ona si zároveň nohavičky odsunula na bok aby nezbedník mohol do jej jaskyňky. Tá už bola pekne vlhká. Tak okrem masáže som aj vymietol komín. Spokojnosť bola na oboch stranách.  "A o dva dni príde riaditeľka na školenie, neboj sa, je to moja teta." Riaditeľka naozaj prišla, zaklopala, vošla, hneď zamkla dvere a vyzliekla sa. "Nezdružj a vyzleč sa tiež" mám ešte nejaké povinnosti povedala. Opakovala sa situácia ako s jej neterou. Fakt boli z jednej rodiny. Keď prišla na pokračovanie slovenčinárka, zamkla a vyhrnula si sukňu nič pod ňou nemala. Bruchom si ľahla na stôl "obe dierky!" prikázala a roztiahla nohy. Začal som pičkou a pokračoval riťkou do ktorej som to nastriekal. "Nabudúce opačné poradie a tiež sa môžeš vystriekať, už je to bezpečné." Chemikárka síce tiež prišla ale tam som neučil prvú pomoc.. tam išlo iba o pusu a vypili sme spolu sekt ktorý priniesla. Nedala najavo či vie o "výuke prvej pomoci." Takto sme to ťahali celý prvý polrok.  Druhý polrok bude ako pokračovanie....