Erotické poviedky

Predavačom

Nastúpil som ako predavač do predajne elektoinštalačného materiálu. Bol to čisto ženský kolektív. Šéfkou bola vdova po predchádzajúcom majiteľovi, ani nie 50 ročná, dobre vyzerajúca baba. Ani jedna nebola vzdelaním elektro, tak potrebovali niekoho kto sa v elekrike vyzná. Zmluvu som mal na dobu neurčitú, s doplnkom, že minimálna doba zamestnania ja jeden rok. Vraj aby sa stihli čo to o elektrike podučiť. Na rozdiel od iných predavačiek, ktoré mali 3 dni po 10 hodín a tie ktoré mali štvrtok až sobotu, mali aj nasledujúci pondelok až stredu, ja som pracoval iba od pondelka do piatka iba 8 hodín, aby som sa striedal s oboma skupinami. Teda presnejšie, vždy s dvoma predavačkami.

Asi po dvoch mesiacoch som bol pozvaný na oslavu šéfkinej 50ky. Bol som prekvapený, lebo aj som bol krátko zamestananý a odhadoval som, že šéfka  má tak po 10 rokov menej. Oslava bola v úzkom kruhu na pracovisku, v sobotu po zatvorení predajne. Aj zatvorenie bolo z technických príčin skôr, hneď po obede. Nevedel som aký darček jej zobrať, tak som zobral 5 červených ruží a fľašku kvalitného ružového vína.  Na oslavu okrem personálu prišli ešte dvaja stáli zákazníci. Tí však po krátkej dobe odišli. Zostal som teda sám s piatimi babami. Našťastie predavačky boli oveľa mladšie ako ja. Po pomerne krátkej dobe, kedy sa jedlo a pilo, niektorá z báb spustila na pozadí aj hudbu. Postupne pridávali hlasitosť, až sa hudba stala dominantnou. Vtedy ma šéfka vyzvala do tanca. Tancovali sme na nejakú skladbu od skupiny ABBA. Postupne šéfku vymenili všetky predavačky a znovu ku mne prišla šéfka. "Už toho asi máte dosť, poďme si sadnúť" s radosťou som prijal.

Keď sme si sadli, naliala do pohárov Frankovku a navrhla mi tykanie, vraj si tyká so všetkými predavačkami a bola by rada ak by som nebol výnimkou. Samozrejme, že som súhlasil. Pripili sme si a očakával som bozk na líce, ale Zuzka, ako sa šéfka volala, mi dala bozk na ústa a nejako jej trval dlhšie ako bývajú bežné bozky pri potykaní si. Dokonca som pocítil akési roztvorenie pier. Ale tým to teraz skončilo. Oslavovali sme asi do 20tej, pričom sme striedali jedlo pitie a tanec. Predavačky po jednej odišli a zostal som sám so šéfkou. Povedal som, že aj ja skončím aby si mohla oddýchnuť. "Ale ešte si dáme aspoň jeden tanec. A na PC navolila hudbu. Bol to nejaký slaďák, tak sme tancovali telo na telo. Zuzka sa ku mne privinula, takže z tanca zostalo iba pohupovanie sa na mieste. Po nejakej dobe, som sa odtiahol s tým, že už naozaj idem domov, lebo by som zmeškal vlak. "Ďakujem, že si prišiel, bola to príjemná zmena v babskom kolektíve." A dala mi pusu, tento krát už aj s jazykom ktorý sa pretlačil cez moje pery. Nebránil som sa tomu.

V pondelok som prišiel do práce ako obyčajne. S predavačkami som sa bavil ako obyčajne, v pauzách medzi zákazníkmi som im vysvetľoval rôzne elektrikárske veci ale aj s odôvodnením. V útorok si ma zavolala šéfka do kancelárie. Keď som sa u nej posadil, ponúkla mi kávu a povedala, že predpokladala, že baby sa budú učiť odpozeraním a nie, že ich budem doslova učiť. Najväčší problém bol s vysvetlením prúdového chrániča, jeho funkcie a použitím. Ďalším problémom bola  prepäťová ochrana. Zuzka mi povedala, že mi zdvihne plat o 2 Eurá a babám nakázala aby si robili poznámky.  Asi o mesiac prišla so žiadosťou, aby som jej pomohol pri inventúre, bežné veci vraj má už spočítané, ale má tam aj pár vecí o ktorých vlastne nevie čo to sú a načo sú. Prisľúbil som jej, že jej pomôžem. Keď som teda v deň Inventúry prišiel, zistil som, že sme tam iba my dvaja. Zuzka mala na sebe sukňu, čo nebolo celkom bežné, ale na nej mala plášť. Išli sme do skladu a tých pár napäťových chráničov ktoré nazhromaždil v sklade ešte jej manžel som zaradil rýchlo a odporučil som jej ich odpis ako už v súčasnosti ťažko predajných zásob. Bolo tam ešte pár starších ističov, takže "inventúru" sme mali hotovú asi za 1,5 hodiny. Na Zuzke bolo vidno, že nechce ešte aby som odišiel, hľadala a nenachádzala stále nejaké ďalšie veci ktoré tam mali byť. Raz keď liezla na rebrík, ten sa jej zakolísal a požiadala ma, aby som jej ho pridržal. Vtedy som si všimol, že má na sebe aj lesklé punčochy. Pri prechytení rebríka som akoby mimovoľne zavadil aj o jej nohu. Iba sa na mňa pozrela, usmiala sa a keď som sa začal ospravedlňovať, iba si priložila prst na ústa, na znamenie, že mám byť ticho. Zliezala dolu a ja som ju schytil a zložil z posledného stupienka. Už som si bol istý, že nebude protestovať. Naozaj, miesto protestovania ma objala okolo krku a bozkávala. To už som si ju ja zdvihol na ruky a niesol k stolu, ktorý bol v sklade.

Posadil som ju na tento stôl a tých pár škatúľ čo boli vybalené a zostali na stole som iba zhrnul. V jednej čosi zabuchotalo, ale znovu si priložila prst na ústa. Povalil som ju na stôl a rozopnul tie dva gombíky na plášti ktoré mala zapnuté. Posadila sa a stiahla mi ramienka montérok ktoré som mal oblečené v predtuche hrabania sa v starých zásobách. Montérky spadli na zem a ja som ich odkopol po tom ako som z nich vytiahol nohy. Vyhrnul som jej sukňu a zistil, že pod ňou mala iba punčochy, samodržky a žiadne nohavičky. Neváhal som a svojho vztýčeného trpaslíka som jej zasunul, po naslinení do pulzujúcej mušličky. Až vtedy prehovorila "ale Ti to trvalo, dúfala som, že ma prekotíš už na tej mojej 50ke". Nohy si dala na moje plecia. "Môžeš do mňa kludne aj napustiť, určite neotehotniem." "Aj ja to mám zariadené, že už žiadna nemôže odo mňa otehotnieť" povedal som jej ja. Začal som striekať a až vtedy dosiahla aj ona vrchol. Nohami mi zovrela ruky a pritiahla ma bližšie k sebe. Sama sa zdvihla na ruky a bozkávala ma. Vyhrnul som jej sveter a ani podprsenku nemala. Ústami som sa presunul na jej bradavky a vtedy začala prudko dýchať. Ukázalo sa, že ešte stále nemala dosť, posadila sa a rukou mi vytiahla trpaslíka a zaviedla ho k zadočku. Nedokázal sa do nej zastrčiť, bol zmäknutý, tak ho chvíľku pohonila až stvrdol. Vtedy som ho zasunul a rukou som dráždil jej mušličku. Vtedy úplne vzdychala.

Znovu som sa zachvel a napustil do nej trošku semena. "Poď ku mne, osprchujeme sa. Bývala nad predajňou. Dokonca mala vchod na schodište priamo zo skladu. Vedel som o ňom, ale zo skladu na ňom bola guľa tak som to ani neriešil. Myslel som, že ide o nejaký východ do dvora. Prišli sme do bytu a ja som sa vyzul. Bol som iba v tričku slipoch a  ponožkách. "Vyzlečieš sa, alebo Ti mám pomôcť?". "Slipy a ponožky si sám vyzlečiem ale tričko by si mi mohla pomôcť." Prišla bližšie ku mne, tak ako bola v punčochách a svetri. Ona mne vyzliekala tričko a ja jej zasa sveter. Zobrala ma za ruku a viedla do kúpeľne. Zatlačila ma pod sprchu v sprchovom kúte a spustila ju. Na nohách mala stále punčochy. Osprchovali sme sa a navzájom sa poutierali. Až vtedy si dala dolu punčochy. "Dáš si niečo?" "Hej dal by som si kávu, ale Nescu ak máš poprosím." "A chceš do nej mlieko alebo šľahačku?" "Mlieko iba materské a priamo z obalu. Ak je obal ani mlieko v ňom nemusí byť." "Och ty labužník, tak Ti dám do nej šľahačku a obal dostaneš mimo kávy." Urobila kávu a sadla si predo mňa. "A teraz sa môžeš venovať obalu na materské mlieko. Už dávno mi nehrozí aby som nejaké mala." Striedavo som pil kávu a s ústami od šľahačky som cmúľal obal. "No a teraz ma môžeš ešte raz vytrtkať, ale v posteli." Povedala keď som dopil kávu.

Zobrala ma do spálne a tam som ju ešte raz vytrtkal a potom už, s nevládnym trpaslíkom som ju vylízal. Pritom som jej zadoček dráždil ukazovákom a prostredníkom. Palec som vopchal do mušličky a stlačil som ukazovák a palec proti sebe. Ozvalo sa z nej iba aach... Tak som stlačil znovu... bolo vidieť, že sa jej to páči. Po doplnení tekutín a "malom" občerstvení som sa pobral domov.

Ďalšie dni v práci prebehli normálne. Ale po dvoch týždňoch na konci mojej smeny, prišla Zuzka za mnou a povedala, že našla tie veci čo hľadala a nevedela kde sú. Išli sme teda do skladu a priamo ma zaviedla k dverám na schodisko. "Vieš čo Ťa čaká!" "Viem" odpovedal som a išiel som s ňou poslušne do jej bytu. Tam hneď za dverami ma vyzliekla a v spálni ma zhodila na posteľ. "Tak a teraz budem ja na vrchu, nakoniec som Tvoja šéfka". Jazdila na mne ako na Veľkej Pardubickej. Ja som sa hral s jej prstami a dráždil prstami voľnú dierku. Striedala ich, chvíľu jazdila na mne mušličkou a chvíľu zadočkom. Nakoniec sa ukázalo, že jej aj stúpol obrat, keď som bol v práci chodili častejšie ako predtým "paničky" ako sme im hovorili kupovať baterky a žiarovky. Niektoré prišli každý týždeň a veľmi rady si nechávali vysvetľovať to čo som im už pred týždňom vysvetlil. Buď tak zabúdali, boli nechápavé alebo v tom bolo čosi iné????  So žiadnou som si nič nezačínal. Stačilo, že ma Zuzka občas požiadala o spoločnú návštevu skladu alebo nejaký ten cez čas na "oboznámenie sa s novým tovarom" ktorý skončil u nej v byte. Ako to je snáď každému jasné. Skončil som prácu asi po roku a pol z mojej iniciatívy, už som toho mal dosť, nakoniec už nemám 30. Musím ale zároveň skonštatovať, že učenie báb malo svoje výsledky, ako som sa dozvedel aj niektorým elektyrikárom z povolania dokázali poradiť. Vedeli o "návštevách skladu" aj o cez časoch, ale brali to férovo a svorne potvrdili na rozlúčke, že aspoň ich šéfka nepreháňala.