Erotické poviedky

Vieš že raz to musí prísť a ty by si už aj chcela, len nie takto, nie teraz a asi ani nie s ním... Odkladáš si to na dobu keď budeš na to lepšie pripravená, lenže na toto nebudeš nikdy pripravená... Nakoniec sa to predsa len stane. Možno ťa oblbol, možno očaril... možno si ho nechala zájsť príliš ďaleko a už sa nedalo cúvnuť, ale bolo to tu. Predstavovala si si biele prestretie manželskej postele v dajakom luxusnom apartmáne, no miesto toho k tomu došlo niekde v garáži na starej matraci alebo na kapote auta jeho kamaráta, či niekde pri rieke v tráve... Ležíš tam pod ním v maximálnom nepohodlí a on sa ti tlačí dnu. Bolí to ale už sa cúvnuť nedá. Na jednej strane si aj rada, že to už konečne budeš mať za sebou, na druhej strane máš obavy či sa na teba nevykašle len čo dosiahne čo chcel... Akt pokračuje, on si užíva vnútro tvojich útrop a ty si mu vďačná za každý mimovoľný dotyk či bozk... Po chvílke sa už v tebe celkom dobre orientuje a ty zisťuješ že to nie je až také hrozné... Tie nechcené pohyby, to ako to v tebe behá ti zároveň spôsobuje aj vzrušenie a akýsi doposiaľ nepoznaný pocit ktorý ťa núti zotrvať v tomto nezvyčajnom dueli.. Predchádzajúca bolesť ktorú si okúsila pomaly stráca na význame a ty ju už skoro ani nevnímaš. Len tu a tam sa ešte objavia jej občasné fragmenty no postupne ustúpia do úzadia aj tie. Zostáva iba túžba. Akýsi nejasný pocit,  príslub čohosi lepšieho kvôli čomu sa oplatí žiť. Vzrušenie a túžba sa spojili do jedného silného pocitu ktorý ťa začne oberať o súdnosť. Ani nezbadáš že si tvoj rozum vzal načas dovolenku aby uvolnil miesto pre oveľa príjemnejšie veci. Ak aj ti preblesne hlavou nejaká chvíľková myšlienka, týka sa už iba toho aby sa to neskončilo príliš skoro, aby tvoja obeta nebola zbytočná. Vidina pôžitku a slastných pocitov je čoraz silnejšia a ty chceš aby sa to stalo. Hrozne moc po tom túžiš, strašne moc to chceš. Zrazu ti je úplne jedno kto ti tie veci spôsobije. Kašleš na bielu postel, na romantiku... chceš len aby sa to stalo. A keď tie pocity nastanú, prestaneš vnímať všetko navôkol a máš iba jediné želanie. Aby sa to nikdy neskončilo, aby to pokračovalo čo najdlhšie a ty aby si si mohla rú prekrásnu slasť vychutnávať čo najdlhšie... Cítiš ako do teba rytmicky pulzuje horúce semeno... ako sa v tebe rozlieva a vynáša ťa kamsi do neba... V tej chvíli ti je úplne jedno čo bude, kto ti to robí a čo bude potom. Jestvuje pre teba iba prítomnosť... dokážeš vnímať len ten jeden opojný okamih... Až keď sa z teba vytrhne von, až potom sa ti začne vracať rozum a ty cítiš strašnú hanbu. Si naštvaná sama na seba, na svoje vlastné telo za to že ťa takto sklamalo a podviedlo. Postupne sa pred tebou začne odkrývať horká realita a ty nevieš pochopiť ako je možné že si takto reagovala... Hanbíš sa za to na seba samú a dala by si všetko na svete len aby si to mohla vrátiť. Rada by si tento zážitok navždy vymazala zo svojej mysle, no nedávno prežitá slasť ti to nikdy nedovolí. Keby si niekedy akokoľvek strácala pamäť, toto si budeš pamätať celkom určite... Hoci si to vtedy ešte neuvedomíš, tvoje podvedomie ťa bude už stále pokúšať ako neviditeľný diabol, len aby sa tie božské pocity niekedy ešte zopakovali. A čím viac budeš po nich túžiť, tým horšie budeš tomuto pokušeniu odolávať. Za čas príde niekto iný a ty sa už nebudeš vedieť dočkať kedy si tento krásny duel zopakuješ. Úplne kašleš na predsudky, veď život prináša toľko krásnych chvíľ...