Erotické poviedky

Jana Malá

Jana Malá prichádzala domov a už sa necítila tak bezstarostne ako pred malou chvíľou. Každým krokom sa v nej niečo zvieralo, a jej sebavedomie, na ktorom si tak zakladala sa strácalo ohromným tempom. Veľmi dobre vedela, že ju čaká poriadny výprask, a to pre ňu nebol vôbec príjemný pocit. Ale čo, vždy to prežila, tak to nejak prežije aj teraz. Má predsa svoju hrdosť, má už takmer 16 rokov, nie je žiadne malé dievčatko. A aj na bolesť si už vlastne zvykla, aj keď tá nebola to najhoršie na výpraskoch. Na druhú stranu, v poslednej dobe boli výprasky stále horšie a horšie. Prvý skutočný výprask dostala ako 11 ročná, keď ju mama chytila fajčiť a povedala to otcovi. Otec pracoval ako vodič kamiónu a domov prichádzal len na víkendy. Jana preto nečakala, že dostane výprask, keď od toho nešťastného fajčenia ubehlo už niekoľko dní. To poníženie prvým skutočným výpraskom však bolo hrozné. V piatok večer si musela pred otcom aj mamou vyhrnúť sukňu a stiahnuť nohavičky. S holým zadkom a prvými náznakmi chĺpkov v rozkroku sa musela prehnúť cez kreslo a dostala prvý výprask. Bil ju rukou a bolelo to dosť. Najväčšiu bolesť však spôsobila hanba a poníženie. Aj keď mala nohy pri sebe, videli toho obaja dosť, vlastne takmer všetko. Preplakala celú noc a myslela si, že pocit zahanbenia a bolesti nikdy nezmizne. Postupne však zmizol a aj na bolesť si zvykla. Neskôr prišli jej rodičia s kefou na vlasy a Jana si nedokázala predstaviť ako veľmi to bude bolieť na citlivých miestach medzi zadkom a stehnami. Aj na to si však postupne zvykla. A aké hrozné bolo to, keď si musela pred výpraskom obliecť tie detské šaty. Podľa mamy jej to malo pripomínať že je dieťa a prispôsobiť tomu svoje správanie. A prednedávnom to bolo snáď najhoršie. Dostala dreveným lopárom a následne káblom z vysávača. Kábel zanechával červené, asi pol centimetra hrubé pruhy. Bol to masaker aké mala modriny na zadku a stehnách, avšak aj to vydržala. Veď je predsa veľké dievča.

Teraz keď vošla domov, opäť ju zamrazilo. Keď je výprask blízko, vždy ju ovládne strach. Strach tak veľký, že jej podlomí nohy. Šťastie že ju takto nikto nevidí, ju, veľkú slečnu za ktorou sa všetci obdivne otáčajú. Došla ku dverám chodby, srdce sa jej takmer zastavilo a okamžite rozbúšilo tak hlasno, že jeho údery zreteľne počula a cítila. Len tu chvíľu prežiť, pretrpieť, potom sa vyplakať a bude opäť silná.

Z kuchyne započula známe hlasy. Niekto tu je? Upravila si šaty a pozrela do zrkadla, len neukázať slabosť a netváriť sa previnilo alebo vystrašeno. Návšteva nesmie nič zbadať. Keď vošla do kuchyne okamžite spoznala tetu a strýka. Čo tu robia? Občas sa tu zastavia ale že práve dnes… Snáď čoskoro odídu. Alebo nie, kľudne nech ostanú, ten sľúbený výprask sa kvôli ním aspoň odloží.

Náhle však nevedela ako sa má zachovať. Ako pozdraviť? Ako poslušná dcérka, aby rodičov ešte viac nerozčuľovala, alebo dospelo, hrdo a sebaisto? „Ahoj“ povedala možno prehnane veselo. Hlavne aby strýko a teta nevedeli, že dostane výprask. Viac by sa im už nedokázala pozrieť do očí.

„Slečinka, dúfam, že si nezabudla, že dnes dostaneš výprask. Tak rýchlo pod sprchu a do polhodiny nech si u seba v izbe pripravená,“ povedal otec. Jana zmeravela a celá sčervenela. Mala pocit, že sa jej do tváre nahnala krv z celého tela. Okamžite vybehla z kuchyne polomŕtva hanbou sa zavrela sa vo svojej izbe. Povedal to, povedal to pred tetou a strýkom, že ju čaká výprask. A nazval ju slečinka, tým ironickým tónom. Už nikdy sa nedokáže pozrieť tete a strýkovi do očí. A čo keď to povedia doma, ako sa bude cítiť pred bratrancami. Toto snáď neprežije.

Na chvíľu aj zabudla na bolesť, ktorá ju čaká, to poníženie, tá hrozná hanba to prehlušila. Ako v mrákotách vliezla pod sprchu. Vždy chceli aby sa pred výpraskom osprchovala. Nikdy, ani teraz sa nezabudla pozrieť do zrkadla. Bola spokojná a na svoje mladé telo pozerala s pýchou. Drobné a pevné dievčenské prsia, útle boky a zadoček presne správnej veľkosti. Znovu si však uvedomila čo ju čaká a ozajstne sa rozplakala. Trvalo snáď 5 minút kým sa dokázala ukľudniť.

Zo skrine vytiahla dôkladne poskladanú hromádku oblečenia a pri pohľade na ňu sa jej oči zaliali slzami. Toto si musí obliecť a tým sa ponížiť. Najskôr ružové bavlnené nohavičky, ktoré jej už boli malé a zarezávali sa jej medzi polky. Potom si obliekla sukňu, keď ju prvýkrát dostala, bola jej po kolená, teraz jej bola krátka a ak sa predklonila bolo jej vidieť nohavičky. Odlíčila sa, vždy trval na tom, aby bola odlíčená. A zložila si aj náušnice. Aj podprsenku mala zakázané si vziať. Na holé telo natiahla bledomodré tričko, ktoré jej už tiež bolo tesné. Bradavky cez tenkú látku trčali ako dva gombíky a náznakom presvitali. Hanbila sa. Keď sa pozrela do zrkadla, zamrazilo ju ako vyzerá. Už nebola takmer dospelá, bolo jej možno 11, ako keď dostala prvý výprask za fajčenie.

Na schodoch započula kroky. Srdce sa jej opäť rozbúšilo. Dvere sa otvorili a otec vošiel do izby. V tom započula: „tak poďte toto je jej izba, keď je neposlušná tu jej dávame výprask“. Akoby ju kladivom udrelo do hlavy, v tom momente si uvedomila, že otec zobral tetu a strýka so sebou hore a budú sa pozerať ako dostáva výprask. To predsa nie je možné, to nechce. „Oci prosím nie, ja nechcem, neber ich tu, prosím nie, nerob to pred nimi.“ S tvárou zaborenou do vankúša revala ako malé dieťa.

„Nechaj to, vystrájať ti nepomôže, už sme sa s mamou rozhodli a strýko s tetou súhlasili, že sa zúčastnia tvojho trestania. Vstaň, okamžite vstaň, inač si ma nepraj.“

Poslúchla, nemala silu vzdorovať. Tým, že si obliekla tie detské šaty, stalo sa z nej dievčatko so všetkým všudy. Pod priamou hrozbou výprasku v nej neostala ani trocha odvahy, sebavedomia, či vzdoru. Vstala a plačúca sa postavila tvárou smerom k rodičom a k tete a strýkovi. Strýko si ju zaujato prezeral. Nemohla sa mu pozrieť do tváre, ak túto hanbu prežije, už nikdy ho nechce vidieť. Taká neuveriteľná hanba, teraz vedia že dostáva výprask ako malé dieťa.

„Nehrb sa, vystri sa a ruky k telu, nech ťa strýko s tetou dobre vidia. Takúto ju nepoznáte, však? Naša Janka býva neposlušná a občas potrebuje dostať poriadny výprask. Ale zdá sa, že zatiaľ to bolo neúčinné. Ona si z tých výpraskov asi nič nerobí. Keď na to príde, vždycky takto narieka, sľubuje hory doly a na druhý deň je opäť pyšná a tvrdohlavá. Takže sme sa rozhodli, že to už ďalej takto nejde. Počúvaš ma slečinka? Nie len že sme pozvali tetu a strýka, aby pekne videli ako dostávaš na holý zadok, ale máme pre teba pár prekvapení. Čaká ťa niečo, čo sa ti určite nebude páčiť, dúfam že si to ale zapamätáš a zmeníš svoje správanie. Myslím, že by sme mohli začať. Poď bližšie a povedz tete a strýkovi kedy si naposledy dostala na holý zadok.“

„Minulý týždeň“ povedala ticho a pokúšala sa potlačiť slzy, ktoré sa jej nezadržateľne tlačili do očí. „A za čo si dostala výprask?“ „Prišla som neskoro domov a odvrávala som.“ „Koľko bolo hodín, keď si sa vrátila domov?“ „Pol… polnoc“ ticho vzlykala „A čo si sľubovala, keď si dostala výprask?“ „Že už to neurobím, oci prosím ťa, nie pred tetou a strýkom.“ „Práve preto sme ich s mamou pozvali, aby videli ako neposlúchaš a ako ťa musíme trestať. Tak sa na to pozrime, minulý týždeň si sľubovala, že už to nikdy neurobíš, že už budeš sekať dobrotu. A to isté si hovorila pri výprasku aj minulý mesiac. Evidentne si z toho nič nerobíš. je to tak?“ „Oci, prosím“ „Dnes dostaneš poriadny výprask pred tetou a strýkom a ty vieš, prečo, povedz im prečo!“ „Oci…“ Ohromná otcova dlaň pristála na jej tvári s hlasným plesknutím. Jej náhlosť a neočakávanosť ju šokovala. „Tak bude to, hovor prečo dostaneš výprask ináč si ma nepraj,“ zreval na ňu. „Prišla som opäť neskoro domov…“ „Mne to nehovor, pozeraj sa na tetu a strýka,“ dodal otec. „Ano.“ vzdychla si a zahanbená pozerala na tetu a strýka. „Mala som byť doma, prišla som neskoro a mama sa so mnou hádala. Dala mi facku a povedala, že v piatok keď príde otec dostanem výprask. Hodila som po nej tanier a utiekla k sebe do izby,“ dodala a hlasno sa rozplakala. „Oci mne to je strašne ľúto, už to nikdy neurobím, len prosím, nie pred tetou a strýkom“ Otec sa otočil k návšteve, „dobre si ju pozrite, toto si musí vždy obliecť keď má dostať výprask. Pomáha jej to uvedomiť si, že ešte zďaleka nie je dospelá a stále je malé dievča, ktoré musí poslúchať rodičov. Pozri si to tričko, ako jej trčia bradavky a ako je jej malá ta sukňa,“ povedal otec strýkovi. „Zdvihni sukňu! Aj tie nohavičky sú jej malé, pozri ako sa jej zarezávajú medzi polky.“ Otec pristúpil k Jane a trochu látky zhrnul medzi polky zadku. Vykríkla prekvapením a ponížením, nebola na niečo také pripravená. „Čo kričíš, veď sme ešte ani nezačali. Daj si dole tie nohavičky, okamžite!“ Jana videla, že otec je rozzúrený, tak radšej poslúchla a dala si dole nohavičky. „Sukňu daj okamžite nahor!“ Ticho plakala a po tvári jej tiekli slzy. Poslúchla však a prítomným ukázala pevný zadoček aj mladistvo ochlpené lono. Nohy držala tesne spolu a polky mala stiahnuté ako len mohla, aby neukazovala viac než bolo nutné. Chcela si rozkrok zakryť rukami, otec ju však okamžite okríkol: „prestaň sa zakrývať a daj si dole aj sukňu!“ Poslúchla. Plakala ale poslúchla. Nechala sukňu klesnúť k zemi a cítila sa extrémne zahanbene. Mala na sebe už len tesné tričko. „Vieš, Peter,“ otočil sa otec na jej strýka, „za normálnych okolností si ju teraz prehodím cez koleno a poriadne jej zmaľujem zadok. Myslím, že by to však nestačilo. Chcem aby si to poriadne pamätala a aby sa poriadne hanbila. Preto by si mala zložiť aj to tričko a ukázať nám prsia. nech sa poriadne hanbí. Súhlasíš mamina?“ otočil sa otec k mame… „Vieš že to robíme pre jej dobro, tak samozrejme nech ich ako súčasť trestu ukáže,“ odvetila bez zľutovania mama. „Dobre, vyzleč sa úplne“ „Oci prosíííím. Prosím, nerobte to“ Prásk, ďalšia facka dopadla na jej tvár. „Okamžite sa vyzleč!“ Stále plakala, tesné tričko si však pretiahla cez hlavu a v jednej ruke ho držala pred prsiami, druhou si zakrývala chĺpky v rozkroku. „Čo to má byť, okamžite hoď to tričko na zem, narovnaj sa a ruky daj za hlavu!“ Jana vykonala všetky pokyny a odkryla pohľad na svoje prsia aj rozkrok. Ešte nikto ju takto nevidel a veľmi sa hanbila. Keď sa pozrela na prítomných, tichý plač sa zmenil v hlasné vzlykanie. "Nevzlykaj, ešte budeš mať vážnejšie dôvody na plač. Veď sme ešte ani nezačali. Tak sa pozri Peter, je pekná ta moja dcéra, však? Nie každý otec má šťastie mať tak peknú dcéru. Keby ešte bola taká poslušná, ako je krásna, mohol by som byť skutočne hrdý. Pozri sa na tú postavu. No teda, ona si holí podpazušie! Asi si vážne myslí, že už je dospelá. Čo myslíš, je vhodné aby si holila podpazušie keď má len 15?

„Asi nie,“ odpovedal s úsmevom strýko. „Je to ale pekné,“ dodal. „Máš pravdu, je to pekné. Poď, pohlaď si ju aká je tam hladká,“ povedal a dotkol sa dievčenského čerstvo vyholeného podpazušia. Strýko k nej pristúpil z druhej strany a taktiež jej pohladil podpazušie.

Janin plač ešte zosilnel. Ešte pred pár dňami by si ani v najhoršom sne nedokázala predstaviť, že by si rodičia dovolili niečo také. A teraz sa jej dotýkal ešte aj strýko. A teta aj mama si ju nahú zaujato prezerali. Umrie od hanby.

Chodili okolo a pozerali si ju zo všetkých strán. „Pozri sa na ten zadoček,“ povedal otec a pacol ju po zadku, „nádherný zadoček, pevný a okrúhly, radosť ho trestať.“

Teraz ju chytil okolo pása, „a pozri aká je štíhla, iné musia držať diéty a aj tak je im to k ničomu. A naša Janka sa kŕmi od rána do večera a pritom má takú skvelú postavu. Hmmm niekto ma hold šťastie.“

Všetkými tými rečami chcel otec dosiahnuť čo najväčšiu hanbu a poníženie u svojej dcéry. Rozhodne sa mu to darilo. Jana plakala nepretržite a nikdy v živote sa necítila horšie. Síce si zvykla, že otec a mama jej občas dajú výprask, aj keď to považovala za ponižujúce, za žiadnu cenu si nepriala aby sa o tom niekto dozvedel. Ale toto, nikdy si nedovolil ju takto osahávať.

Natiahol sa zozadu a položil jej ruky na prsia. Jana chcela vykríknuť ale nemohla, hlas jej zastal v hrdle. Bolo to tak hrozne nepríjemné. Pocit, že má na prsiach niekoho ruky, o to viac, že sú to ruky jej otca, bol takmer neznesiteľný. Chcela aby dal tie ruky preč avšak nemala na výber. V tomto okamihu nemala žiadnu šancu. Bola dcérou, poslušnou dcérou. Aj keby chcela, nedokázala sa vzpierať.

Konečne ju pustil. Vydýchla si, nie však na dlho. Jej otec a strýko totiž ku nej pristúpili spredu a otec pokračoval: „a toto“ ukázal na mladé prsia vo veľkosti tenisových loptičiek, napoly detské, napoly ženské, a na ružové dievčenské bradavky. „Rozkošné, však? A aké sú pevné a vzpriamené. Čo si myslíš, je to vzrušením alebo strachom?“ Obaja sa zasmiali. Každý vzal jednu bradavku medzi prsty a začal ju jemne dráždiť. Jane to bolo mimoriadne nepríjemné, na tých miestach bola citlivá na akýkoľvek dotyk, avšak skutočnosť, že ju dráždi otec a strýko bola neznesiteľná.

„A už si videl ten poklad, ktorý ukrývajú 15 ročné medzi nohami?“ otočil sa otec na Petra. Určite nie takto z blízka. Poď bližšie a pozri si ju. Čupli si. Otec položil ruku na dievčenské lono a končeky jeho prstov sa ľahučko dotýkali jej chĺpkov. Jana bola na pokraji zrútenia. „Krása, že? ale stavím sa, že by si ju chcel vidieť rozkročenú. Však počkaj, ona sa nám ukáže. Otoč sa, nohy pekne od seba a predkloň sa až dole. Áno tak je to správne.“

Jana urobila všetko bez odvrávania ale s hlasným nárekom. Teraz už všetci videli všetko. Všetko čo mala. Vedela, že keď sa predklonila vystavila im na obdiv celé svoje ženstvo. Cítila, že od hanby vlhne. Vlhne tak, že to musia vidieť, už to však bolo jedno. Bola jednoducho celá vystavená všetkým chtivým pohľadom.

„Krása, len škoda že nie je vyholená ako hore,“ povedal strýko. „Hmm keď sa správa ako malé dievča, aj dole môže byť ako malá,“ reagoval otec. „Veru, mala by byť holá všade.“

„Nie, oci prosím, prosím, to nie,“ vykríkla Jana, keď si uvedomila aké ďalšie poníženie ju čaká. Chcela sa začať brániť, ale než sa spamätala, ležala horeznačky na posteli, strýko jej pevne zvieral paže, mama a teta jej držali rozkročené nohy a otec jej rozkrok natieral bielou penou. Pod starostlivými, pokojnými ťahmi žiletky potom začali miznúť prvé chumáčiky chĺpkov a za chvíľku bola Jana medzi nohami rovnako holá ako pred piatimi rokmi. Už neplakala, len ticho fňukala a ani sa neodvažovala pozrieť dole, ale jej otec bol so svojím dielom zjavne veľmi spokojný.

„Už ju pustite a poďte sa pozrieť ako je dole krásne nahá. Ešte natrieť olejčekom a nikto nespozná, že tam niekedy rástli chĺpky.“

Jana od stresujúceho zážitku ani nevnímala čo otec povedal. Prebral ju až dotyk jej strýka, ktorý bol medzi jej nohami a čerstvo vyholené miesta jej natieral olejčekom. Samozrejme si pri tom nenechal ujsť jedinečnú príležitosť dôkladne prehmatať a preskúmať všetky záhyby a tajomstvá dospievajúceho dievčenského pohlavia. Jana sa už nemala silu brániť, navyše vedela, že jej to aj tak nebude nič platné. Snažila sa nevnímať ako ju strýko bez hanby ohmatáva na najcitlivejších miestach. Bola nepredstaviteľne zahanbená. Videl všetko, aj to, že je ešte panna.

„Peter pusť k tomu ešte moju ženu, má pre našu Janku malé prekvapenie, ktoré jej umožní užiť si výprask.“

Jana bola prekvapená, keď sa medzi jej nohami ocitla jej mama a pokračovala v natieraní jej pohlavia olejčekom. Hrozný pocit, že ju osaháva ešte aj mama.

„Vieš, čo je toto,“ náhle sa opýtala mama a v ruke držala žltkastý, hrboľatý kolík, dlhý asi desať a široký niečo cez dva centimetre, na jednom konci vytvarovaný do špičky. „Nevieš? To je zázvor, čerstvý zázvorový koreň. Vieš, kam príde?“

V tom mama zaútočila prstom na zadnú dierku. Jana od prekvapenia hrôzy vykríkla a silno stiahla zvierač.

„Povoľ ten zadok a nerob si to ešte horšie,“ varovala ju mama a neprestávala tlačiť svoj prst dovnútra. „Žiadnemu trestu sa aj tak nevyhneš, na to si mala myslieť skôr.“ Nakoniec ju bolesť donútila povoliť zvierač a mamin prst jej naraz zašiel hlboko do zadku. Ešte nikdy v živote sa necítila taká ponížená a mama ju nijako nešetrila. Pohybovala svojim prstom v Janinom zadočku sem a tam, všelijako ním krútila a niekoľkokrát ho úplne vytiahla, omočila v olejčeku a znovu ho zarazila až na doraz, aby konečník svojej dcéry dôkladne pripravila na zázvorovú kúru. Keď bola jej zadná dierka dostatočne otvorená a premazaná, zastrčila jej zázvorový kolík celý hlboko do zadočka a ešte ho prstom máličko postrčila, aby nehrozilo, že napríklad počas výprasku vykĺzne von.

„Tak to by sme mali,“ spokojne skonštatoval otec. „A než zázvor začne účinkovať, dostaneš od strýka a tety taký ľahší výprask na zahriatie“

Jana nemohla uveriť svojim ušiam, keď to počula, ale viac už snáď ani plakať nemohla. Vari nestačí, že tu teta a strýko sú, vidia ju nahú a znemožnenú a osahávaju ju na tých najintímnejších miestach? Ešte dostane na zadok priamo od nich. Musela vstať, ľahnúť si tentoraz strýkovi na kolená, a zatiaľ čo jej otec ruky držal skrútené za chrbtom, strýko ju začal trestať. Bol to len obyčajný výprask rukou, akých Jana zažila už desiatky, ale tento bol neznesiteľný nielen tým, čo mu predchádzalo, ale že bol práve od strýka, ktorý sa nikdy nemal dozvedieť, že býva doma bitá a už vôbec nemal byť pritom.

Strýko v prudkom tempe dôkladne spracovával nie len jej pevný a oblý zadok, ale aj citlivú oblasť medzi zadočkom a stehnami a taktiež celú oblasť stehien skoro až ku kolenám. Ku tomu všetkému sa začínal ozývať ten prekliaty zázvorový kolík. Začalo to ako zvláštne jemné hrejivé pálenie, ktoré neustále silnelo. Čoskoro prestalo byť len nepríjemné a zmenilo sa na zožierajúcu neprestávajúcu bolesť.

Keď zadýchaný strýko prestal s bitím, musela sa zodvihnúť a ľahnúť si tento raz na kolená tety. Neuveriteľná potupa, budú ju trestať všetci. Výhodou bolo, že teta ju nebila takou silou a v takom tempe ako strýko, aj tak to však bolelo, keďže zadok ju už pálil z výprasku od strýka. Asi po 20 ranách to otec prerušil konštatovaním: „teraz sa musíme pripraviť na pokračovanie tvojho trestu, tak si môžeš zatiaľ trochu vydýchnuť. Kľakni si do kúta, ruky za hlavu a neotáčaj sa.“

" Oci, prosím ťa, vyber tú vec von. To je strašné, to sa nedá vydržať," prosíkala Jana, hoci jej bolo jasné, že to asi nemá žiadny zmysel.

" Máš smolu, slečinka. Ja viem, že to trochu páli, ale to je súčasť trestu. Ten koreň zostane, kde je, až do samého konca. Aspoň si odteraz rozmyslíš, či sa radšej neoplatí počúvať."

Nezostalo jej, než si poslušne kľaknúť do kúta, dať ruky za hlavu a len zúfalo krútiť zadočkom v márnej snahe uniknúť pred tou horúcou bolesťou. Po tvári jej tiekli veľké slzy ale už neplakala. Pripadalo jej, ako by sa ten malý kolík, ktorý mala zastrčený v konečníku, pomaly ale vytrvalo zväčšoval a narastal až do obrích rozmerov, ako by ju chcel celú roztrhnúť. Bolo to, akoby jej niekto do zadku narval rozžeravený ingot.

Počula ako jej otec so strýkom na okamih odišli z miestnosti. Keď sa vrátili, vliekli niečo ťažké. Vedela, že to, čo príde za chvíľu, bude ešte horšie, než čo prežívala teraz, aj keď si v tejto chvíli ani nedokázala predstaviť, že by niečo vôbec mohlo byť horšie. Napokon čakanie skončilo.

„Tak poď, slečinka,“ povedal jej otec. Jana sa otočila a uvidela uprostred izby masívnu drevenú kozu s úchytmi na ruky a nohy. Ako v mrákotách, bez protestu, bez pokusu o odpor, len s neprestávajúcim revom sa nahla cez kozu a nechala sa zviazať. Kožené náramky obomkli jej zápästie, členky i kolená a posledný remeň okolo pása pritisol jej telo ku koze tak tesne, že sa nemohla ani pohnúť. Nohy mala doširoka roztiahnuté, vedela, že pohlavie má určite obscénne vystavené všetkým pohľadom a jej sploštený zadoček v tej chvíli tvoril najvyššiu časť jej tela. Hlavu mala zvesenú, a keď na ňu otec znovu prehovoril, nepozerala sa naňho.

„Pozri sa, Janka. Mám ťa rád. Ty ma teraz asi nenávidíš a myslíš si, že ťa s mamou týrame, ale nerobíme to pre svoje potešenie. Je to trest a môžeš si zaňho sama. Je mi ľúto, že musí byť taký prísny, ale ty si zrejme nepoučiteľná, z výprasku si nič nerobíš a ešte sa nám s mamou vysmievaš. Obyčajný výprask ti asi nevadí, tak sme museli vymyslieť niečo, čo ti vadiť bude. Preto je tu teta a strýko, preto všetky tie veci. Ak s tebou nepohne ani toto, tak už naozaj neviem. Teraz dostaneš 40 rán rákoskou, od každého po 10. Okrem toho ťa potom čaká ešte ďalšie prekvapenie, dostaneš aj na iné časti tela, takže sa máš na čo tešiť.“ tajomne a s úsmevom povedal otec.

Vzduchom zasvišťala prvá rana a Jane prešla zadočkom ostrá bolesť, ktorá okamžite prehlušila aj ten ingot v konečníku. Dievčenský tiahly plač sa zmenil na prenikavý jakot. Vzápätí dopadla ďalšia rana, snáď ešte o niečo prudšia. Na Janin zadok a stehná dopadali v rýchlom slede rany a zanechávali za sebou spúšť v podobe červených šrámov. Na niekoľkých miestach, kde sa stopy rákosiek preťali, sa koža na povrchu sfarbila do fialova. Výprask na okamih ustal, ale to len otca vystriedal strýko a čoskoro všetko pokračovalo v nezmenenej intenzite. Spleť krvavých šmúh postupne pokrývala obe polovice zadku. Po strýkovi si rákosku vzala teta, bola o niečo jemnejšia, avšak ani tá Janu nešetrila. Najviac ju však prekvapila mama. Tá ju bila po stehnách a rany dopadali tak rýchlo za sebou, že v Janinom kriku ani nebolo možné rozlíšiť jednotlivé údery a ozýval sa len monotónny jakot. Údermi na stehná ukončili výprask a dievčenský jakot pozvoľna prešiel do sípavého oddychovania.

Otec so strýkom ju odviazali a dostrkali k posteli, kde ju položili na znak. Jana ťažko oddychovala a dúfala, že výprask už nebude pokračovať. Zadok mala v jednom ohni.

„Teraz ťa čaká špeciálna časť výprasku, dostaneš výprask cez prsia“ s úsmevom povedal otec. Ta informácia ju úplne šokovala, ani vo sne ju nenapadlo, že by si dovolili ju biť cez prsia. Veď ich mala tak citlivé z toho, že jej rástli. Nedokázala si predstaviť ako to vydrží.

„Postav sa a daj ruky za hlavu a nepraj si ma, ak ťa budem musieť držať.“ Urobila to aj keď sa nepredstaviteľne bála. Otec držal v ruke krátky bičík, nástroj jej naháňal hrôzu a vôbec netušila kde ho vzal. Keď dopadla prvá rana na ľavý prsník telom jej prešla nepredstaviteľná bolesť. Reflexívne sa zohla a chytila si prsia. V tom momente jej na tvar dopadla ohromná facka. „Prestaň si ich zakrývať, okamžite sa vystri a ruky za hlavu. Nebudem ťa ešte aj držať.“ Vzlykala, po tvári jej tiekli slzy, oči mala červené a napuchnuté, poslúchla však a držala ruky za hlavou. Na prsia jej dopadali rany, ani ich nepočítala, len vzlykajúc čakala kedy to skončí. Bradavky jej od bolesti stáli ako ešte nikdy. Asi po 20 ranách ju otec prestal biť. Bola spotená a vyčerpaná od bolesti.

„Teraz dostaneš na bradavky štipce a pôjdeš kľačať do kúta,“ povedala mama a rovno jej na každú bradavku pripla štipec. Prvý moment nebol tak hrozný, bolo to však podobné ako so zázvorom v zadnej dierke. Bolesť bradaviek narastala a postupne prešla do neznesiteľnej bolesti celých prsníkov. Jana od bolesti fučala a vzdychala. Asi po 10 minútach nevydržateľného kľačania v kúte ju zavolal otec. „Poď, je čas na poslednú časť výprasku.“ Ostala v šoku, kde ju chce ešte biť, hruď aj zadok mala v jednom ohni a štipce na bradavkách ju privádzali k šialenstvu. Bolesť cítila v celých prsných žľazách, ktoré aj bez výprasku boli boľavé z dospievania. Opatrne sa postavila a nechápavo čakala. „Sadni si na kraj postele a poriadne sa rozkroč, poslednú časť výprasku dostaneš medzi nohy.“ Jana sa zľakla, nohy sa jej podlomili a celá sa triasla. Kľakla si na kolená k nohám rodičov a prosila o odpustenie. Nedokázala si predstaviť, že dostane cez rozkročené pohlavie. Prosby však neboli nič platné, otec so strýkom ju posadili na kraj postele a mama s tetou jej doširoka rozkročili nohy. Rev museli počuť snáď aj na opačnom konci ulice. Podobnú bolesť nikdy nezažila. Dostala snáď len 5 rán, od bolesti sa však takmer počúrala. Keď ju pustili nedokázala ani sedieť, tak sa triasla. Poníženie však nebolo na konci. Najskôr jej z bradaviek mama dala dole štipce a z konečníka jej konečne vytiahla zázvorový kolík. Bola ako omámená, keď počula mamu: „aby si sa hanbila čo najviac, v rámci trestu budeš mať pred nami orgazmus.“ Ostala sedieť ako obarená, to snáď nemôžu myslieť vážne, boli ju celé telo, ako by mohla mať orgazmus. A ešte pred nimi, tak intímna vec. To už však medzi nohami sedela jej mama a začala ju jemne dráždiť na klitorise. Veľmi sa snažila odolávať, avšak jemné dráždenie klitorisu a ohanbia s ňou robili svoje. Cítila ako postupne vlhne a cítila, že orgazmus sa nezadržateľne blíži. Pocit hanby, že vyvrcholí pred mamou, tetou, otcom a strýkom ju ešte viac vzrušoval. A tak zakrátko skutočne prežila vyvrcholenie pred všetkými prítomnými. Tak silný orgazmus ešte nezažila, jeho intenzita ju šokovala. Mama ju spokojne pohladila po hladkom rozkroku a nechali ju samú v izbe. Boľavú, zahanbenú a zmetenú všetkým čo prežila.

autor: