Erotické poviedky

iInzerát

Som vášnivým obdivovateľom dámskych nožičiek, najmä ak sú obuté v krásnych topánočkách. Rád sa na ne len tak pozerám, ale som muž, tak občas potrebujem viac, a to potom vyhľadám kontakt svojho nevybouřeného penisu s takto obutými krásnymi nožičkami. Lenže život nie je jednoduchý a tak som len ťažko hľadal vhodný objekt.
Až raz ma napadlo skúsiť si dať netradičné inzerát. Presné znenie Vám neprezradím, pretože v ňom je skryté tajomstvo toho úspechu, ale v podstate som v ňom poetickými slovami vysvetlil všetkým ženám, ktoré na inzerát narazia, že mi urobia nevýslovnej potešenie, keď mi dovolia im zakúpiť akékoľvek topánky podľa ich výberu s jedinou malou podmienkou, že mi tie topánky obuté na svojich nôžkach potom niekde v ústraní na pár minút zapožičia.




Prvý inzerát síce nemal až taký úspech, aký som očakával, ale niekoľko ponúk som dostal a tak som hneď na druhý deň nervózne postával pred predajňou Baťa a čakal na svoju prvú schôdzku na inzerát.


Len s malým oneskorením prišla žena menšie postavy, asi tak okolo tridsaťpäť, dlhšie svetlé vlasy ... a hlavne náádherné nôžky. Predstavili sme sa, vecne sa uistila, že ponuka platí a vošli sme dnu. pero v nohaviciach mi pulzovala, keď brala do rúk topánky v regáloch, prezerala si ich a nakoniec jeden pár letných kozačiek vzala, sadla si na stoličku, vyzula svoje lodičky a pomaly si natiahla čižmy. Chvíľu sa prechádzala pred zrkadlom, niekoľkokrát sa spýtala ako jej pristane a ja jej uisťoval, že sú skvelé. Prebiehalo to presne tak, ako som sa obával, vybrané topánky boli jedny z najdrahších, aké tam mali. Lenže v tú chvíľu som bol tak vzrušený, že mi bolo všetko jedno. Ako vo sne som pri pokladni zaplatil, vzal tašku s topánkami a spoločne sme odchádzali.


"Čo ďalej?", spýtala sa.
"Poďme tade, kúsok odtiaľto je nepoužívané nákladové nádražie, tam si na chvíľku sadneme. Nebojte, nie je to zas tak opustené miesto, len pár metrov od nás budú ľudia ".
Počas piatich minút sme prešli polorozpadlými bránami na stanici a vystúpili na nákladovú rampu prvej budovy . Už vopred som tam pripravil drevenú debničku, na ktorú si mohla sadnúť.


"A čo teraz?" spýtala sa a ja jej odpovedal, nech si obuje tie nové topánky. vzrušením som ani nedýchal, keď som ju pozoroval, ako sa prezúvať.
Natiahla si obe topánky a zahľadela sa na mňa. Bleskurýchlo som si stiahol nohavice, pod ktorými som nič nemal a ľahol si na kus starého koberca u jej nôh. Vyzerala trochu zarazene a jej údiv sa ešte zväčšil, keď som jej přerývaným hlasom povedal "Položte si prosím nohy na môj chvost. Nebojte sa o neho pokojne oprieť a poriadne ho stlačiť!". Avšak urobila ako som chcel a so záujmom ma pozorovala, že ako sa mi to páči. Bol som v siedmom nebi a začal som ľahko k tým topánkam prirážať. Zdalo sa mi, že mi trochu pomáhala, ale nebol som si istý. V každom prípade ma tá akcia natoľko vybudila, že som bol snáď počas minúty.
Vytiahol som pripravený handričku, dôkladne ju nové topánky vyleštil a poďakoval.
"To bolo celé?" čudovala sa a ja len Prikývol, kým som si naťahoval nohavice. Zdvihla sa a vyrazila smerom k bránam, ale potom sa zastavila .
"Robíte to častejšie?"


"Nie, ehm, vlastne ste prvý, chcel som to skúsiť"
"A ako ste s výsledkom spokojný?"
"Úplne fantastické!"
Pousmiala sa a potom povedala "Môžem sa ozvať, až budem potrebovať nové topánky?"
"Určite!", nadšene som Prikývol a ona sa opäť obrátila k východu.




Ešte chvíľu som tam sedel a vydýchával sa, ako som sa vydal domov. Najskôr som si myslel, že som si pekne užil, ale urobil som taky pekný prievan v peňaženke a tak som chcel len vyčkávať, až sa mi tá neznáma znova ozve.
Celú noc sa mi však znova a znova tento zážitok odohrával pred očami a výsledkom bolo, že som ráno vyliezol z postele s pekne zduřelým chvostom a rovno som si to hnal k počítaču, aby som si preštudoval ďalšie odpovede. Počas chvíle som vybral tú pravú a napísal jej mail.




Po návrate z práce som mal odpoveď, ktorá mi určovala program ďalšieho dňa. Poslal som mail do práce, že si beriem dovolenku a horúčkovito vymýšľal čo ďalej. Táto druhá žena nebola z nášho mesta. Nebolo to k nej ďaleko, ale bol som na neznáme pôde. Nič som nevymyslel a tak som si povedal, že budem improvizovať na mieste. Po ceste som potom s autom párkrát skusmo odbočil do lesa, až som neďaleko jej mestečka narazil na ideálny čistinu.


Obuvníctvo som našiel bez ťažkostí s veľkým predstihom a tak som si len tak išiel prezerať topánky. Po chvíli vošli dve dievčatá niečo málo cez dvadsať, rozhliadali sa a smiali. Potom som si všimol, že jedna z nich drží v ruke videokazetu s "Mravec Z", naše dohodnutej heslo a tak som sa k nej zvrtol a uistil sa, že je to ona. vysvetľoval mi, že so sebou priviedla kamarátku, pretože sa bála ísť sama a že teda či mi to nevadí, ona bude pri tom. No prečo nie. Prikývol som teda a ona si začala vyberať. Dlho sa preberali regály, skúšali veľa párov topánok a ma už péro pekne pulzovala, že to muselo byť vidieť aj cez nohavice. Konečne už bola s jednými spokojná, keď za mnou prišli "Prosím, prosím, hodný pán , kamarátka je smutná, že dostanem topánočky len ja a ona nič, nemôže si taky jedny vybrať? "
Trochu som stuhol, s tým som nepočítal. Lenže pulzujúce péro v nohaviciach ma presvedčilo, že do výplaty môžem byť o chlebe a vode, ale toto že je PRÍLEŽITOSŤ.
A tak som Prikývol, načo nasledovala snáď ďalšie polhodina vyberanie, než som išiel zaplatiť k pokladni. Nebolo to také hrozné, asi je tu lacnejšie a možno tie dievčatá sú skromnejšie, v každom prípade to stálo skoro rovnako, ako tie jedny topánky predvčerom.




Vyšli sme von a nasledovala otázka čo ďalej.
"Vlastne som rád, že si vzala kamarátku, pretože by mi bolo blbé navrhnúť ti to samotné. Cestou som v lese našiel také pekné miestečko, takže by sme si tam mohli zájsť. "
Dievčatá súhlasili a tak sme ani nie za štvrť hodiny vystupovali z auta uprostred lesa . Povedal som dievčatám, nech si vezmú svoje nové topánky. Jedna mala tenisky a tá druhá tenké korkové papuče. Ja som sa svléknul a ľahol si na zem vedľa stromu. Vysvetlil som dievčatám, že chcem, aby ma poriadne pošliapali a ony sa do toho bez váhania s vervou vrhli. Prechádzali sa po mňa jedna po druhej, aj obe súčasne, tvrdo mi šliapali na chvost, až som bol celý od hliny a ihličia. Potom mi jedna povedala, nech si sadnem a opřu sa chrbtom o strom. Urobil som ako chcela a ona mi svojim dřeváčkem zadlávil penis do zeme. Začala mi po ňom rýchlo jazdiť sem tam, až som cítil, že čoskoro budem. Medzitým mi tá druhá vzala ruky a zviazala za chrbtom okolo stromu. Vnímal som to len ako diaľky. Konieckoncov , už doma som túto variantu premýšľal a nakoniec som sa rozhodol, že to nie je také riziko. Peňazí som sebou mal tak akurát, auto má imobilizér na číselný kód, bez ktorého rovnako neodíde ...
... ďaleko viac mi teda vadilo, keď v nasledujúcom okamihu, tesne pred orgazmom tá holka skončila a urobila krok vzad.
"Ale! Kamže by si sa ponáhľal, my si to chceme taky poriadne užiť!", povedala. Na to sa Vyzula z drevákov a strčila mi prstíky nôžky do pusy. Tak, nožička je z toho unavená, pekne jej jazýčkom namasírujte! "


Pustil som sa do toho a ani som si nevšimol, keď prišla tá druhá, do chvíle , ako tenisky přišlápla môj chvost. Ale nenaháňal mi ho, skôr sa len tak na ňom pohupovala, skúšala ho zatlačiť do zeme, akoby si len niečo skúšala.
Prvé dievča si medzi tým vymenila nohy a zároveň si rukou zašla zospodu pod šortky a začala si ju naháňať. Cítil som vôňu jej štiav a ako vo vytržení hľadel na jej poodhalenie buchtičku, ako do nej v záplave štiav vchádza jej prstíky. Potom sa pridala druhá dievča, objala prvý v páse a voľnou rukou jej naháňala buchtičku, pričom stále veľkou váhou stála na mojom chvoste.
"Poriadne sa pozeraj ty prasa! To je krásna buchtička, čo, len pár centimetrov pred tvojím tvárou, tak blízko a pri tom nemáš šancu ju dostať! Tešil si sa, ako jej opícháš a namiesto toho si tu priviazaný pri strome s přiskřípnutým chvostom! "
V prvej chvíli som jej chcel oponovať a povedať jej, že keby som si mal vybrať, radšej by som, aby mi stála na penisu, než aby som sa s ňou miloval, ale potom som sa rozhodol prispôsobiť a šepol "Ja už to neurobím".


"Né, no to je dobre!" usmiala sa. Medzitým tá prvá dosiahla búrlivého orgazmu a pridala sa.
"Len aby! Teraz mi sľúbiš, že už nikdy v živote nestrčíš toho svojho vtáka do žiadnej kundy!". Pri tom mi svojim dřeváčkem z výšky tvrdo dupla na chvost, až sebou zašklbal. Nahodil som vyplašený výraz, ale potom som potichu zašepkal, že sľubujem.
Spokojne ma potľapkala po tvári a na to obe podišli, vyzliekli sa donaha a kúsok predo mnou si to rozdali. Aha lesby, povedal som si, to mnohé vysvetľuje, ale užíval som si toho pohľadu pre bohov, ktorý sa mi naskýtal, keď tá dve nahé krásne telá len dva metre predo mnou sa zvíjala v rozkoši.




Asi po polhodine sa toho nabažil a vrátili sa ku mne. Poprosil som ich, či mi to môžu urobiť.
"Ale! Tak ty Si tu spútaný v lese pri strome, ďaleko od ľudí a jediné o čo prosíš je, aby som ti vyprázdnila gule?! No dobre , urobím ti to, až ti to bude ľúto! "
Na to mi na neho začala v rýchlom slede z výšky dupať. Vždy ho pevne zarazila do zeme, potom nohu zdvihla a moje péro vystrelilo hore za ňou, v ústrety ďalšiemu nárazu .
Počas chvíľky som začal striekať ako o život, ale ona ani nespomalila. Chvíľku to bolo nepríjemné a trochu to aj bolelo, ale čoskoro ma zase premohlo nahromadené vzrušenie a len som privrel oči. Snažil som sa jej robiť radosť a trochu Zavýjal, ale o to viac ma to vzrušovalo k nepríčetnosti.


"Poď ma vystriedať", povedala po chvíli a ja cítil zmenu topánky aj rytmu. To ma priviedlo k ďalšiemu orgazmu, po ktorom opäť neprišlo spomalenie a tentoraz už trvalo dlhšie, než ma začínalo premáhať vzrušenie. Práve v tom okamihu však prestala.
"Mňa už to nebaví" povedala a obrátila sa na mňa.
"Tak, koniec zábavy! Teraz ťa tu necháme odídeme domov. "
" Né, prosím, pustite ma "hral som ich hru.
" Tak dobre ale musíš nám sľúbiť, že nás potom odvezeš kam budeme chcieť a potom na nás zabudneš! "




Cesta späť do mesta av ňom na sídlisko na periférii prebehla mlčky, bez rečí vystúpili a na rozlúčku povedali len "Tak zase nabudúce"




Pousmial som sa a vyrazil domov. Čo ma asi čaká nabudúce?


autor: Honza Kolář