Erotické poviedky

Jolanka I.

Jolanka bola dievča čerstvo pätnásťročná a žila so svojou rodinou v nájomnom dome na predmestí. Jej rodina patrila do strednej vrstvy meštianstva, otec mal malú obuvnícky dielňu, kde zamestnával dvoch pomocníkov, matka zostávala v domácnosti a jej jediným úlohou bolo rodiť a vychovávať deti , malú Jolu, ako sa jej všeobecne hovorievalo a jej tri súrodencov, dvoch bratov a sestru. bratom bolo päť a šesť rokov a sestra sotva ročný. Jola ako prvorodená bola považovaná za bielu holubicu rodiny. Boli do nej vkladané veľké nádeje a podľa toho bola tiež vychovávaná, vo slušnosti k ľuďom, poslušnosti k otcovi a matke, skromnosti a cudnosti. Rodičia pred ňou nijako netajili, že jej pripravujú na budúcnosť, ktorá má byť na hony vzdialená stavu v ktorom žijú oni. Študovala prvým rokom na dievčenskej škole, ktorá jej mala dať prípravu do života, ktorý ju čaká. Otec jej chcel stoj čo stoj presadiť do vyššej spoločnosti, pretože len tak videl možnosť ako zariadiť Jole čo najlepší život a hlavne chcel pomôcť rodine, ktorá na tom finančne nebola práve najlepšie.


Mať štyri deti pod strechou a živiť ich, taký prepych si nemôže dovoliť. Takže Jola až za skončí štúdia a dosiahne plnoletosť sa musí vydať. A to nie za len tak niekoho. Nie, ona má krásu , a tou musí preraziť. V ševcově hlave sa preháňalo hneď niekoľko možných ženíchov a to hneď z tých najlepších vrstiev. Zámožní synovia obchodníkov s ktorými bol zadobre aj študovanie synovia radných s ktorými sa poznal cez svoje remeslo a ktoré si zaväzoval svojimi službami a službičku. A o tom, že o Jolu záujem bude si bol úplne istý.


Nie, krásna Jola bola vedená k cudnosti a pokore a to boli s nepoškvrnenosti tri základné veci, ktoré rodičia bohatých synov, ktorí mali všetko požadovali, aby manželka mala. A preto sa nebál.


Bál sa len jedinej veci. Bál sa okolitého sveta ktorý by mohol Jole žiarivú budúcnosť zničiť. Bál sa ľudí, ktoré Jolu na ulici stretávali a bál sa ich myšlienok, ich oceňujúcich, lačných pohľadov. Jola sa vôbec nemohla stýkať s chlapcami, okrem svojich bratov a príbuzných. Do školy a zo školy nesmela chodiť sama, stále s ňou niekto musel byť, či už to bola matka , alebo stará slúžka, ktorú otec platil, pretože patrilo k dobrému menu rodiny ak mala slúžku. V škole sa stýkala iba s dievčatami, a na škole neučil ani žiadny muž.


Jola bola z triedy plnej cudných dievčat ďaleko najkrajšie. Jej havranie čierne vlasy sčesané do kučier budili závisť u všetkých spolužiačok. Jola bola malé postavy, drobná, s pasom, ktorý dospelý muž skoro rukami objal. Na hrudi sa jej pnula malá, ale pevná prsia, pevná , rovnako ako celé telo. Kožu mala bledú až to vyvolávalo ostrý kontrast s jej čiernymi vlasmi. Ale práve toto a jej hnedé oči bolo, čo jej krásu vyzdvihoval a dávalo nádych exotiky. Jola vzhľadom k svojej výchove bola skôr jednoduchšia povahy, ale nikto by pri pohľade na ňu ani nič iné nečakal a nechcel.


Tak plynul život na predmestí pokojne av daných koľajniciach presne podľa ševcova plánu až do Jolanina pätnásteho roku. Skončil prvý rok jej učenia na dievčenské škole a otec rozhodol, že o nastávajúcich prázdnin bude Jola navštevovať kurz hry na klavír. Hodilo sa podľa neho, aby mladá manželka vedela hrať a spríjemniť tak manželovi chvíle, aj na rodičov budúceho zaťa to určite urobí dojem. Tak sa poptal u známych mešťanov, kde nechávalo oni naučiť svoje deti hre na klavír. Dostal odporúčania na niekoľko učiteliek. Prvá sa mu nepáčila, počul, že vraj moc sama nevie, druhú zavrhol akonáhle sa dozvedel, že je to slobodná matka a tretia bola nehorázne drahá. Švec bol ochotný dávať peniaze na vzdelávanie Jolanka, ale nie príliš veľa. Prijateľným sa javil jeden starý muž menom Adams, ktorý vraj občas vyučoval bohatá Měšťanská milé deti. Bol to vyslúžilý armádny dôstojník a hrával vraj aj pre nejedného generála. Taxa, ktorú si stanovil za hodinu nebola prehnaná a tak otec súhlasil. Jola mala navštevovať kurz trikrát týždenne.


Dom, kde vysloužilec býval bol v centre mesta asi hodinu cesty z predmestia a Jola sa k nemu vypravila samozrejme sa slúžkou v pätách. Jola ani poriadne centrum nepoznala, pretože väčšinu času trávila doma, a tak bola všetkým zaujatá. Pripadala si ako v cudzom meste. Konečne došli k onomu domu. Bola to stará ošarpanom barabizne av podjazde to bolo cítiť zatuchliny. Vošli a slúžka zaklopala na dvere veľkým starým klopadlom . Dvere vrzly a otvoril im starý viac ako šesťdesiatročný muž a nevrlo slúžke povedal: "no, to je dosť že idete, copak ti tvoj pán nič nepovedal o dochvíľnosti?"


Slúžka chcela namietnuť , že ide predsa na čas, ale varovný pohľad staříkův jej umlčal.
"Tak a teraz si choď treba niekam nakúpiť. Na vyučovanie chcem absolútny pokoj a samotu, rozumieš?"


"Ale ja mám príkazy od pani aby som ...."
"Dosť." Prerušil ju učiteľ, "už som povedal, choď a vráť sa za dve hodiny. A o svoju zverenkyne sa neboj." Dodal a na tvári sa mu mihlo niečo ako úškľabok smiechu. Slúžka odpoklonkovala a bojazlivo odišla.


Adamsův byt bol zariadený elegantne a drahé vybavenie dávalo tušiť, že dôstojník je boháč, ktorému učenie neslúži k zarábaní na živobytie . Vysloužilec posadil Jolanka rovno ku klavíru, uistil sa, že pozná noty a sede vedľa nej ju začal učiť prstoklad.
Jola sedela, len občas povedala Hermiona takmer, keď bola pýtať, ako tomu bola doma určená. Opatrne aby to nezbadal si Adamsa prezerala. Moc sa jej nepáčil a mala z neho strach. Adams bol vysoký, chudý a akoby vysušený. Mal drsný Skuhravý hlas, sivé vlasy a hlavne jej pripadal strašne silný, aj keď mal svoje roky. Porovnala Ak ho so svojím dedom, ktorý bol len o málo starším nemohla uveriť, že mu je cez päťdesiat. A Adams si to uvedomoval, vedel ako vyzerá a bol na to pyšný. Avšak Jola sa za celú lekciu strachu z neho nezbavila.
Tiež Adams si ju prezeral. Ptáčátko, hovoril si, sotva vyliezlo z hniezda, myslí si, že na to aby mohlo lietať stačí mať krídla, ešte nevie, že sa s tými krídlami taky musí mávať. Potom v ňom však prehovorilo niečo iné, nie to už nie je ptáčátko, ani žriebätko, ale mladá kobylka, ktorá čaká na svojho žrebčeka, nepovolené jalovičku. uškrnul sa.
Keď lekcie skončila, netrpezlivá slúžka sa zase zistila s Jolanka a upokojila, sa až keď sa dozvedela, že výučba prebehla bez problémov.


Tak to teda pokračovalo celý mesiac. Jola sa učila, robila viditeľné pokroky, ďalej v nej síce Adams vzbudzoval obavy, ale už sa ho nebála. Adams sa na hodiny s ňou začal tešiť, bolo to dokonalé vzrušenie v jeho inak nudnom staromládeneckej živote, tešil sa jej krásou a ho nevyzrelosťou, čo v ňom ďalej vyvolávalo predstavy a myšlienky, ktorým sa potom smial svojim skřehotavým smiechom.


Prvého augustového dňa, keď Jolance skončila hodina a ona vyšla pred Adamsův dom zistila, že slúžka je ešte niekde na nákupoch. Slúžka už nebola tak ostražitá a vôbec bolo leto a ona mala veľa iných vecí na starosti, než čakať na dievča, čo sa učí na klavír. Jola zmámená slnko vyšla sama, cestu už poznala, pozrie sa kúsok odtiaľ na trh a hneď sa vráti. Občas chodila na trh s matkou, alebo slúžkou nakupovať ovocie, zeleninu, ale teraz si chcela prezrieť stánky, kde ešte nikdy nebola, pretože otec považoval nakupovanie v nich za nehodné ich rodiny. zastavoval sa pri stánkoch s rôznymi čačkami, šatky, prstienky a prívesky. Nemala peniaze, ale vyberala, ako by ich mala.
Nakoniec sa zastavila u jedného stánku, kde ju uchvátil farebný vyšívaný šatku. Vzala ho do ruky a prechádzala prstami po jeho jemných vzoroch. Nedalo jej to a spýtala sa: "ten je ale krásny, koľko stojí prosím?" Predavačka nepovedala žiadnu veľkú cenu, o to viac jej zamrzelo, že doma nedostáva ani peny.


Chcela ho vrátiť, keď tu zacítila, že na nej visí čiasi pohľad. Pozrela sa tým smerom a uvidela chlapca a niečo staršieho, než ona ako ju so záujmom pozoruje. Musel sa na nej pozerať už nutnou dobu. Keď videl, že si ho všimla pristúpil k nej a povedal: "či ho naozaj chceš a nemáš na neho, potom ti ho kúpim."


"Nie, to nie to nemôžem "zľakla sa Jola, celá červená hanbou. Na takúto situáciu nebola pripravená. Ale mladík bol už rozhodnutý av okamihu podal predavačke, ktorá sa len uculovala peniaz a Jolance strčil do ruky šatku.
" Tak teraz je tvoj "povedal
"Ale to nejde, to nemôžem prijať" tvrdila Jola, hoci šatku strašne chcela. Mladík jej povedal, že jednoducho chcel niekomu urobiť radosť a zasmial sa. Jole sa zastavilo srdce. Zmätene začala ustupovať, poďakovala a rozbehla sa preč.


U Adamsovou domu stále ešte slúžka nebola a ako bola rozrušená, tak sa rozhodla na ňu nečakať. Rozbehla sa smerom domov a za pol hodiny pribehla domov celá schvátenie. Zavrela sa vo svojej izbe a kochala sa šatkou, ako keby to bol vyšívaný diamanty. Za chvíľu pribehla rovnako schvátenie slúžka a vtrhla k nej do izby.
"Ach to som rada, že ste tu av poriadku, prepáčte mi, že som sa oneskorila." ospravedlňovala sa.


Jolanka jej povedala, že to nevadí, domov predsa trafí a vôbec nie je už malé dievča. Malé dievča nie si, ale veľká tiež nie, pomyslela si slúžka. Potom sa ale uistila, že v dome nikto nie je, prišla bližšie k Jole a pošepkala jej: "Máte pravdu, predsa nie ste malé dievča, domov cestu poznáte. Viete čo? Ak budete chcieť, potom môžete domov chodiť sama, viete mám toho veľa k zariaďovaní." Nepovedala jej, že chodí za sladkom do pivovaru, namiesto toho dodala: "keď to nikomu nepoviete. Avšak nesmie vás váš otec, alebo matka vidieť samotnú, potom sa nikto nič nedozvie, súhlasíte?"
Jola nadšene prikývla. "Sľúbte mi len, že z hodiny pôjdete hneď domov "Nezaškodila by mi ešte slúžka a Jolanka rýchlo prikývla.



Na budúci lekcii sa Jola tešila ako už dlho na nič. Do vrecka si dala zložený šatku, s ktorým sa tešila každú voľnú chvíľu. Netrpezlivo volala na slúžku nech si poponáhľa, nech už idú. Slúžka sa s ňou rozlúčila a ešte raz jej pripomenula, aby po lekcii išla hneď domov.
Na hodine sa správala roztekaniu, nedokázala sa sústrediť až jej za to Adams pokarhal: "ako vás mám niečo naučiť, keď vy sama nechcete, sústreďte sa a nemyslite na hlúposti." Vnútri ale premýšľal na čo asi myslí, snáď si sa nám nezamilovali ovečky, daj pozor, aby si sa nám nezatúlali maličká . Pozeral sa na jej sklopené oči av duchu sa uškŕňal.
Po lekcii Jola vybehla na ulicu, vytiahla šatku z vrecka a dala si ho okolo ramien. Vyšla smerom k trhu, ale stačilo len pár krokov, keď jej niekto zastúpil cestu . Zdvihla zrakmi a tam stál on.


"Vidím, že si sa nakoniec s darčekom zmierila." Povedal. Odpovedal, že mu prišla poďakovať.
Zasmial sa a predstavil. Volá sa David, je mu osemnásť a pracuje ako robotník na stavbe, tamto, mávol rukou smerom k veľkej rozostavanej budove. Potom sa opýtal, ako sa volá ona.
"Jolanka" opakoval po nej a uchvátený sa jej pozeral do tých krásnych hnedých očí. Povedala mu o sebe všetko. On jej povedal, že už jej tu vída viac ako mesiac chodiť do toho starého domu, a že vtedy na trhu šiel za ňou a sledoval ju, pretože si nemohol pomôcť.
< br />
Od tej doby sa s Davidom schádzali po každej lekcii. vydržal si hodinu rozprávať a prechádzať sa parkom, kde ich nikto nemohol vidieť a Jolu spoznať. Potom sa museli rozlúčiť a Jola bežala domov, aby si nezačali robiť starosti . Slúžka už vždy po hodinách dostávala voľno, takže si každý myslel, že odprevadila Jolu pred dom a sama išla domov tiež.


Doma Ale Jolanka nič nepovedala, bolo jej jasné ako by sa otec k celej veci postavil a že by to bol koniec, s Davidom by sa už nemohla vídať. Napriek tomu na nej bola vidieť zmena, rodičia jej nadávali, že je roztržitá a nemyslí na prácu a škola jej už netešila, ako predtým. Nemohla spať a stále myslela na Davida ako len toho svoju nevinnú mysľou bola schopná. Otcovi ani matke neuniklo, ako si zamilovala hodiny klavíra, veď sa na ne vždy tešila ako malé dievča. Ten Adams musí byť dobrý učiteľ a človek. Preto sa otec rozhodol, že Adamsa pozvú v nedeľu na obed. Tak sa aj stalo a starý dôstojník pozvanie prijal.


Aj on si všimol zmeny u svojej žiačky. Starý rozum mu napovedal, čo sa asi stalo a vravel si: aha , tak už sa nejaký býček prihlasuje o svoje práva, nebohé jalovičku, akože dlho sa bude brániť, ako ju obskočí? Díval sa na Jolančino štíhle, mladučká telo a cítil, že žiarli, na toho, ktorého nepozná. Počas obeda zistil, že Jolaniny rodičia o ničom nevedia, boli jednoduchí, rovnako ako Jola, ale tej je pätnásť a oni sú dospelí. Mal chuť nadhodiť nejakú hryzavú poznámku, ale pohľad na Jolu ho umlčal. Mala na sebe červené sviatočné šaty, prsia sa jej vo výstrihu len dmula hore a dole, podľa toho ako dýchala. Nie, sú tajomstvá, ktorá je vhodné rozlúštiť, nie je vyzradiť.


Čo keď, čo keď už Jola nie je žiadna nevinná bábika? Kto vie s kým sa ťahá a čo s ním robí? Trebárs si z neho len robí blázna a smeje sa mu ako on, rovnako ako jej rodičia, skočil na tú hru s počestnosti. Trebárs len čaká, treba už dávno mohol, mohol s ňou .... V hlave sa mu začal rodiť plán.



Predposledný hodina klavíra. Jola hrá a on sedí vedľa nej, robí, že počúva, aby jej mohol upozorňovať na chyby. Jola robí chyby, ale on nič nehovorí, len jej sleduje, každú krivku tela, díva sa jej na prsia, do lona, ??na ruky, ktoré hrajú, len málo. Jola vie, že jej pozoruje, vie že sa na nej takto pozerá poslednou dobou často , ale nerozumie tomu. Zrazu sa zdvihne, položí svoje ruky na jej a hovorí: "tu bola chyba, musíte inak." Vedie jej ruky, cíti ako sa trasie, zrazu ju stlačí. Jola sa mu vytrhne, zdesene sa na neho pozrie.
"Mlátíš do toho ako hluchá, tak sa nediv, že ma to rozčuľuje." odtrhne sa na nej. Našťastie za pár minút hodina končí.



Jola vybehla z domu, už v podjazde na nej čakal David. Podali si ruky a privítali sa. Ani sa neobjali, pomyslel si Adams. Potichu vyšiel za Jolo, dnes áno, dnes ju bude sledovať a zistia ako sa veci majú. Sledoval tie dva ako idú ulicou smerom k trhu. Zahalený kabátom, hoci bolo leto išiel za nimi. Už skôr si všimol, že Jola domov chodí sama bez slúžky, takže teraz si uvedomil, že hodiny s ním sú pre ňu vlastne len zásterkou pre jej stretnutia. "Coura "utrúsil. Mal je stále na očiach av bezpečnej vzdialenosti, šiel za nimi. Prešli námestím, minuli park a na jeho okraji zatočili do starého opusteného domu, ktorý už nikto neobýval. Teraz bol prázdny a ako stvorený pre tajné schôdzky. Chvíľu váhal, a potom vošiel opatrne za nimi. Ocitol sa v šedej špinavej chodbe, prechádzal jej a nazeral do miest, kde kedysi boli dvere, aby zistil kam išli oni. Potom sa dal jednými, prešiel dve vyrabované miestnosti a náhle vyšiel na záhrade, chcel sa vrátiť, ale počul tiché hlasy a tak sa zastavil. Počúval, hlasy šli zo záhrady. Jediný pohľad tým smerom a bolo mu všetko jasné. Medzi starými stromami, zahalený ich vetvami stál starý drevený altánok. Tak tam sa teda odohráva to čo má zostať pred všetkými utajené . Tam sa odovzdáva kobylka svojmu žrebčeka, taký mladý ťulpas, ja by som jej ukázal čo je to chlap. To čo v ňom bolo vojakom sa začalo prebúdzať. Koľko mal žien, dievčat, keď slúžil? Desiatky, stovky? A keď nechceli, čo im to bolo platné? Pár faciek a železná sila vojenských paží je donútila byť po vôli. Ešte dnes cítil, ako mu v rukách koluje krv a sila. Lenže tu nie je na vojne, bohužiaľ. K altánku sa priblížiť nemohol, síce bol pevný a tlmil veľa zvuk, ale aj tak by asi počuli kroky v tráve. Schoval sa teda za rohom domu a čakal.


Asi po pol hodine, sa dvere altánku otvorili, von vykukla hlava toho mladíka, presvedčil sa, že tu nikto nie je a po ňom vyšla von aj Jola. Ruka v ruke zamierili von zo záhrady, do domu a na ulici. Adams ticho za nimi. Na ulici sa Jola s Davidom ticho rozlúčila a vydala sa domov. David jej zamával otočil sa a odbehol preč. Keď zmizol za rohom vybehol Adams čo mu sily stačili a dostihol Jolanka, ktorá tentoraz neponáhľala. zastúpil jej cestu svojim vysokým telom. Jola k nemu vyľakane pozrela s otázkou v jej sivých očiach. Chytil ju a hrubo vtiahol do podchodu vedľa , dvor bol prázdny, čo mu nahrávalo do kariet.


"Tak, panička sa nám pekne vyfarbila. Hrala si na pocestných dievčatko a pritom sa ťahala bohvie s kým. Len aby sa o tom nevedelo. Hanbi sa ty štetka, to až sa dozvie tvoj otec, výprask ťa z domu. "


Pozerala sa na neho, ako by neverila, že to je pravda. Po tvári jej začali stekať slzy.
"Kolipak ti za to dávali, čo?" uvidel šatka strhol jej ho a dal pred tvár, "a pozrime sa, toto asi nemáš od svojho lakomého otecka, že? Tak, za taký bagateľ? Hanbi sa . Teraz pôjdeme a pekne si porozprávame s tvojimi rodičmi, ja sa potom nenechám urážať, že im kazím babu. Peknú babu, dievku! Až sa to dozvie, tí budú pozerať koho si hral na prsiach. "Reč ho nesmierne bavila a páčilo sa mu ako plače a bojí sa. Nič nie je lepšie, ako keď z vás majú ľudia strach, hovoril si, to poznám z vojny.


Jola sa nekontrolovateľne roztriasla. Vôbec nevedela o čom to Adams hovorí , ale vedela, že o zlých veciach. Padla na kolená chytila ??ho za Šos kabátu: "Prosím nie, nesmiete to povedať rodičom, nesmiete. Prosím! Nerobila som nič zlé, prisahám!"
"Nič zlého?" Adams sa do nej s chuťou pustil. Hovoril ticho, aby náhodou na ulici nebolo rozumieť slovám, ale tvrdo a škaredo.


"Nie prosím, nehovorte nič, budem vám za to navždy vďačná, prosím, nehovorte nikomu nič, nehovorte nikomu nič. "opakoval to neustále a pomaly sa zviezla k zemi. Adams pochopil, že ju dostal, kde ju chcel mať, a že ak nezasiahne tak skoro omdlie. kľakla k nej, chytil ju za ramená a zdvihol.
"No, dobre, tak sa upokoj, upokoj sa, áno?" snažil sa hovoriť pre zmenu chlácholivým hlasom. "Dobre, zatiaľ nič nepoviem, ale keď prídeš na budúci lekciu, tak sa ku mne budeš správať inak, než doteraz, rozumieš? Chcem aby si ku mne bola láskavá, ako k nemu. "Ukázal pohľadom k altánku." A ja si to potom treba rozmyslím a nepoviem to vašim. Premýšľaj o tom. Ale príď rozumieš, alebo nebudem mať ľutovanie? "Usmial sa na nej, striel jej šatkou slzy z tváre a povedal. "Tak a teraz choď domov, alebo ťa začnú zháňať," a nikomu ani muk! "



Jola ty dva dni chodila ako zmysle zbavená. On ten Adams nie je zas tak zlý človek, keď jej pustil za takých podmienok. Budem k nemu láskavá, ako k starému pánovi, hovorila si, nemala som tušenie, že mu tak chýba človek, ktorý by ho mal rád. O dva neskôr sa teda vypravila k Adams, síce s malou dušičkou v tele, ale predsa len s nádejou, že sa všetko ešte podarí zachrániť. So slúžkou sa rozlúčila a vošla do domu. Tak poslednej lekcie bude za nami a nijako sa neprišlo na to, že na nej nedohlížím, ani sa nič zlé nestalo, pomyslela si slúžka a hneď jej to dodalo na nálade.


Jola už bola netrpezlivo očakávaná starček, "tak ako si sa rozmyslela ? Vidím, že asi správne keď prichádzaš. To je dobre, to je dobre. "Vošli do domu, v byte za nimi zabuchol dvere.



Náhle k nej zozadu pristúpil a prisať sa ústami na jej ladnú uzunké šiju. Prekvapene so sebou trhla a otočila sa k nemu. "Kľud děvenko, predsa sme boli dohodnutí, že na mňa budeš láskavá, zabudla si snáď?"
Jolanka pokrútila hlavou, že nie, na slová sa nezmohla. Stála teraz chrbtom k stene. Adams k nej pristúpil oboma rukami uchopil jej tvár a vtlačil jej dlhý suchý bozk. Zacítil, ako sa celá trasie. Sakra veď to predsa už pozná. S ním sa netřásla, to si bol istý , a keď, tak dychtivosťou, ale starý chlap ti nie je dosť dobrý, čo ty mrcha, pomyslel si. Však ja ťa naučím. zišiel rukou nižšie a začal ju stláčať prsia. Takáto drobné oproti jeho zoschnuté dlani.
Jolanka vykríkla. Z vypätím všetkých síl sa mu vytrhla a vrhla sa k dverám von. Adams bol však pohotový. Chytil ju, nadvihol ju ako by nič nevážila a odniesol ju do svojej spálne. hodil s ňou do postele a zaľahol ju svojím telom, aby sa nemohla hýbať . "Tak takto nie, tak sme sa nedohodli. Ja nepoviem čo robíš otcovi za chrbtom, a tie na oplátku urobíš čo ja chcem" kričal na ňu.


Jola bola zaľahnutia jeho veľkým telom , tak že sa sotva mohla nadýchnuť. Jeho ruky jej bolestivo zvierali. Skúšala s ním bojovať, ale nemalo to zmysel, len sa to zhoršovalo. Strašne sa bála a prestala sa radšej brániť.


"Tak sa mi to páči." Povedal Adams. Pokľakol na nej a začal jej škubavými pohyby rozväzovať šnurovačku, kým sa mu to nepodarilo. Dve prsia veľkosti jabĺčok sa tým dostala na slobodu z pevného zovretia živôtiku. Starec sa na ne zaľúbene pozrel, potom niekoľkokrát prešiel jazykom bradavky a do jednej ju nevyberane uhryzol. Jola vykríkla. Ale to Adamsa len potešilo a vydráždilo.


Zložil jej šaty až na brucho, chytil za sukňu a cez panvu je z nej stiahol. nebohej Jolanka teraz pred ním ležala takmer nahá. Snažila sa zakrývať rukami. Adams zo seba strhal oblečenie až sa pred ňou zjavil ako ho príroda stvorila. Jolanka nikdy nahého muža nevidela a tak s úžasom hľadela na Adamsovou stoporený kopije. Adams jej chytil za ruky, kolenami jej roztiahol nohy čo najďalej od seba a rukou jej začal prechádzať medzi nohami. Cítil dievčenské chĺpky a jemnú kožu. Prsty začal skúmať jej jaskynku. Skúšal sa prstami dostať dovnútra, ale po chvíli nevydržal nedočkavosťou.


Priložil svoj ohromný úd do jej lona. Chvíľku po ňom jazdil, až ucítil, že jeho koniec spočinul na správnom mieste medzi Jolančinými závojov. Jolanka chcela niečo povedať, aby jej nechal ísť domov, aby jej neubližoval, ale Adams prudko zatal svaly na panvici a mocným prírazov sa Jolanka zmocnil. Jola strašne vykríkla, ako poranené zviera, prehla sa ako most a slzy jej zmáčely tvár. To však starci nestačilo. Mocne trhal svoj úd do Jolančina lona, ??kým tam nezmizla takmer celá jeho sčervenie veľkosť .


Ako je uzučké, to snáď ani nie je možné,. napadlo Adamsa. Ležal na Jole so vztýčeným trupom, jeho rukami bola za zápästie prikovaný k posteli, nabodnutie zospodu na jeho kôl. Bola absolútne bezmocná a už ani nemala silu nejako sa brániť, tak len apaticky ležala, zaťatými zubami tlmila bolesť a slzami skrápěla vankúš. Cítila silný tlak, ako do nej strkal tú veľkú vec a nechápala prečo to robí.


Konečne sa Adams dokochal jej bezmocnosťou a pokorením. V hlave mu zatrúbili poľnice, zrazu bol zase mladý a vchádzal do dobytého mesta užívať si práva víťazov. Znovu pokoroval ženy a dievčatá, znovu bol mocný a šiel z neho strach. Začal sa na Jole pohybovať, spočiatku to šlo ťažko, Jola bola tak úzka, že keď išiel panvou hore skoro ju zdvihol so sebou. Potom ale zacítil nejakú hrejivú vlhkosť a pohyb sa zľahčil. Prudko Jolanka bodal svojim obrovským penisom a ona pri každom náraze vydávala bolestivý sten . Celé jej telo so sebou pohojdávalo ako sa do nej Adams vrážal.


Bola to krutá scéna, jahniatko bolo znásilňovanie baranom, drobučké vílu nymfu prznil nepekný, satyr so svojím ohromným chvostom. Jolančiny náreky dráždili Adamsa len k požitiu čím ďalej väčšie sily, až sa nakoniec pod ťažkými prírazov rozhýbala posteľ. Adams skoro dvakrát tak veľký ako Jola plienil ten čistý kvet takmer nekonečne dlho. Vydával pritom desivé hekání, ako ho to zmáhala, celý sa spotil, ale nepoľavil ani na chvíľu. Teraz konečne vidíš, ako vyzerá naozajstný chlap, ty malá štetka.
Zrazu zacítil, že sa blíži koniec. Pridal ešte na tempe, ako keby chcel ešte niečo stihnúť. Potom ucítil trhanie vo svojom údu. Naposledy do nej prirazil as výkrikom explodoval. vypúšťal do jej vnútra ohromné ??výstrely semena. To úplne Jolu zaplnilo a vytekalo von, kde urobilo na plachte veľkú škvrnu. Adams sa na Jolu s úľavou zrútil a Jolanka zmorená bolesťou a ponížením omdlela.



Adams sa pozeral na to dieťa a až teraz si uvedomil, že Jola bola panna. Kvapka krvi na plachte hovorila všetko. Takže celú dobu vôbec nemal pravdu. Trochu ho to zamrzelo a trochu mu bolo ľúto aj Joly, ale vojačika nad tým mávol rukou.
Pozeral sa na zemdlelou Jolanka a cítil, že sa v ňom opäť prebúdza chtíč. Penis mu znovu stál v celej svojej veľkosti. Chcel jej ešte raz, ako odíde, ešte raz zažiť tú slasť, ktorú poskytuje dievčenské panenskej telo. Rozhodol sa využiť toho, že je Jola v mdlobách.
Jemne jej otočil na brucho, vsunul pod neho tvrdý vankúš, aby bol jej zadok vyššie. vezme si ju ako kobylku a on bude tým žrebcom, ktorý mal tú česť po prvýkrát. Dlaňami poláskal jej pevné polovičky. Prsty prešiel mušličku a zistil, že je krásne mokrá od jeho semena. naľahol nad ňou a zaviedol svoj penis do jej jaskynky. Tentoraz do nej vnikol opatrne a pomaly, chcel si užiť ten pocit, ako ho uvezňuje jej tesná dierka. Keď v nej bol celý skoro vzrušením nedýchal.
Jola zastonala a pohla so sebou. To Adamsa prebralo a začal prirážať. Jazdil v nej od žaluďa až po koreň a vydávalo to mľaskavé zvuky, ako narážal na jej zadok.
Rukami nahmatal jej drobné prsia a dlaňami je stisol. Netrvalo to tentoraz dlho a cítil, že sa blíži koniec. Ako stúpala jeho rozkoš, tak rástla sila s ktorou drtil jej prsia. Adams zaťal zuby, aby nezakričal a vyvrcholil do Jolančina lona.



Jola sa prebrala z mžitek, zažmurkala a Adams jej pomohol vstať. Pomohol jej umyť sa a obliecť. Potom jej povedal: "Tak a teraz sme si kvit, nikto sa nedozvie o tvojom priateľovi a to za to stálo, nie?"
Jola nič nepovedala a odišla domov. Tej a ďalšie noci nemohla spať. Trápil ju nielen jej zážitok, ale hlavne v mysli stále videla Dávidov tvár.



autor: Barbar



Ako hodnotíte túto poviedku?

Už ste hlasoval




sex naživo


dalšie dievčata na sex cez telefón >>


odporúčame


Sex po telefóne
Erotické linky
Porno videa
Porno videa zdarma
Pornovka.cz
Holky na sex
Česká porno videa