Erotické poviedky

Čo vie túžba

Raz, rozpráva Ruda , na vojne sme chytili krásnu ulejvku: hrali sme basketbal za divíziu, representovali sme ju na okruhovom prebor. Nie je dôležité, v ktorom meste, ani v ktorom roku, len to, že mi bolo skoro na chlp dvadsať rokov. Dvadsaťročný muž na vojne je pln nepretržité túžby av týchto rokoch tá túžba nebýva ani moc adresná, je to jednoducho biologická túžba po žene, po akejkoľvek žene ...


Turnaj bol dvojdňový. V sobotu po serii zápasov, ubytovanie , kúpeli a večeru sme zbadali pár korunačiek, čo nám zostali z reluty a vyrazili do vinárne. Fľaša vína a pozerali sme po dievčatách - a plánovali a sľubovali - a vyhrážali, avšak len v duchu, alebo sami medzi sebou. Na stole fľaša vína a pohára, ktorých sme sa - cez veľkú chuť sa napiť - moc nevšímali, len aby sme mali lákadlo. Nakoniec si k nám prisadol dve asi sedemnásťročnej dievčiny, avšak nie preto, že tam bola fľaša, ani preto, že sme tam boli my. Docela jednoducho preto, že inde už nebola voľná dve miesta. Skúšali sme - spočiatku márne - nadviazať hovor; dievčatá boli zrejme študentky a tak sme nasadili tema "študáci a učitelia" a hľa! to zabralo. Pár tancov, pri ktorých sme sa snažili sa privinúť ôže , bol však mierny aj keď rozhodný odpor. Nesmieme na tie mačky tak rýchlo, hovorím, pokaziť to môžeme až na konci, ak z toho nič nebude. A tak sa nakoniec podarilo na päťdesiat percent. Kamarát sa s dievčaťom dohodol na tom, že aj mladí sa môžu milovať, aj vojaci s dievčatami z gymnázia sa môžu milovať ...


Dievča, ktorá akosi "ostala" na mňa však o tejto dohode nevedela a tak až po dlhom prehováraní svoje kamarátky súhlasila prespať v hoteli skôr preto, že žiadny vlak do desať kilometrov vzdialenej obce, kde bývala, už nešiel. Keď však hore nastalo delenie izieb, nastalo aj božie dopustenie. Za boha nechcela uznať, že tí dvaja nikoho ďalšieho na izbe nepotrebujú a domáhala sa spoločnosti kamošky na celú noc. Až po polhodinovom presviedčanie ako "predsa mi to nepokazíš" a ??mojom veľkom fialovom sľubu, že sa jej ani nezbadám, ak nepoviem dotknem, zrejme sa strachom z vojaka (a asi aj maminho strašiaka) vliezla potme do sv é postele, ani nos jej nepozeral.



Ja tiež potme zaliezol, otočil som sa k stene a prestal na dievča, ležiace na opačnom konci izby, myslieť. Ešte ako som po bohato prežitom a únavnom dni zaspal, začul som odvedľa chichotání a zvuky, ktoré dvere medzi izbami nedokázali úplne zadržať. pretiahla som si prikrývku cez hlavu a .....


Prebudilo ma , keď niekto (kto asi) ku mne vkĺzol pod deku do m é postele. "Je mi zima, musíš ma zahriať .." Poďakoval som netesniacim dverám a zahrieval a zahrieval ... Po tom niekoľkonásobnom zahrievanie som definitívne zaspal. Ráno nás prebudila chyžná, po dievčati vôňa mladej ženy a stopy panny .... Už nikdy som ju nevidel, hoci som v meste a jeho okolí prežil pár mesiacov v druhom roku vojančiny iv civilnom zamestnaní a dlho som aj hľadal.


Bolo to krásne, príjemné - a nevysvetliteľné. Zaplať Pán Boh za psychologický moment, ktorému za tento zážitok vďačím a na ktorý s veľkou chuťou spomínam ešte po viac, ako tridsiatich rokoch.


autor: Jarda z Kladna