Erotické poviedky

Nenažraná mrcha

Sex sa z našej spále začal postupne vytrácať, až sa obmedzil na minimum. Pri troch deťoch a manželovej žiarlivosti som o nejakom tajnom romániku mohla iba snívať, takže zostávala už len kamarátka ruka. Tá ešte nesklamala...

V poslednom čase sa u mňa vzbúrili asi úplne všetky hormómy. Bola som nadŕžaná ako besná suka a bežná masáž pod sprchou mi už vôbec nestačila. Potrebovala som sa poriadne vybiť. Vybiť tak, aby mi tá moja nenažraná mrcha dala už konečne pokoj.

A ako na zavolanie mi manžel oznámil, že cez výkend pôjde na služobku. Trošku som si ho nenápadne preklepla a dozvedela som sa, že naozaj nebude doma celý výkend. Mala som jedinečnú príležitosť dať tej mojej nenažranej mrche poriadnu príučku.

Len čo manžel odišiel, zavolala som sestre a poprosila ju či by si nevzala deti k sebe. Vraj sa zle cítim a potrebujem sa dať cez výkend do poriadku. Sestra nemôže mať deti a tak si občas vezme tie moje. Teraz mi to prišlo celkom vhod. Vedela som, že ma neodmietne. Deti som teda pripravila, uvarila si veľkú termosku čaju a prezliekla sa do pijama. Po stole som rozhodila nejaké prášky a vliezla si do postele. V nej ma aj sestra našla. Teplo spôsobilo že sa moja myška ohlásila skôr než bolo žiadúce a ja som sa ani nevedela dočkať kedy konečne zostanem sama.

Nakoniec som sa dočkala. A vtedy to začalo. Akcia striedala akciu, orgazmus striedal orgazmus...
Po deviatej som bola už úplne spotená a úplne vyčerpaná, no zároveň aj nádherne ukonaná. Bolo to presne to čo som potrebovala A v takomto rozpoložení som aj zaspala.
Niečo pred desiatou ma zobudil mobil. Môj manžel. Mám si vraj zapnúť Skype. Vytiahla som teda laptop a kým sa mi spúšťal, rýchlo som si obliekla pijamo. Ako na potvoru manžel chcel počuť deti. Povedala som mu to isté čo aj sestre. To že ma videl v pijame síce moju verziu potvrdzovalo ale zároveň aj násobilo manželovu fantáziu. Pohľad na postel, lieky čaj a moje spotené vlasy mu nestačil. Musela som s laptopom chodiť po celom byte aby sa presvedčil, že u nás naozaj nikto nie je. Až potom sa ako tak upokojil. Keď som ukončila hovor, zavolala som ešte sestre, či sú deti v poriadku a potom sa vrátila do postele. Nenažranej mrche som už dala pokoj. Už som na to vôbec nemala chuť. Šla som sa teda osprchovať,  prezliekla som lôžkoviny a zapla telku. Pri surfovaní som objavila jeden romantický film a ten moju nenažranú mrchu zase prebudil. Dávala som jej jednu príučku za druhou až kým sa mi tá potvora nepomstila tým že úplne napuchla a začala dosť štípať. To som ju už fakt musela nechať na pokoji. Telku som prepla radšej z romantiky na nejaký akčný film. Ako naschvál sa tam objavili svalnatý vojaci v maskáčových nohaviciach a tesných tričkách. Ich vzájomné zápolenie znova prebudilo moju nenažranú mrchu a hoci značne doriadená, zase musela dostať nažrať. Kŕmila som ju dobrú hodinu. Až potom som šla spať. Nenažraná mrcha bola už tak ubolená, že som nevedela poriadne ani nohy spojiť. Zhrozila som sa z myšlienky, že takto naširoko budem kráčať aj v pondelok ráno do práce. Únava však urobila svoje a obe, teda moja nenažraná mrcha a ja, sme sa uložili spať.

Na druhý deň som sa zobudila až po desiatej. Vlastne ma zobudil mobil. Sestra si robila o mňa strach a pýtala sa či nepotrebujem niečo nakúpiť. Svoju hru som už teraz musela dohrať až do konca a tak som jej napochytro nadiktovala skromný zoznam toho čo má kúpiť. Medzitým som aspoň vyvetrala a trochu upratala. Pravda okrem postele v ktorej som sa akože kurírovala. Tentoraz trápil hlad zase pre zmenu mňa. Počkala som teda až dorazí segra s nákupom, trochu som sa jej posťažovala, vypila s ňou kávu a keď odišla, pustila som sa do varenia. Už pri čistení zemiakov som začala mať kacírske myšlienky, ktoré ma úplne dobehly až pri čistení zeleniny. Tentoraz som ich ešte zahnala, ale vedela som, že tú moju potvoru dlho na uzde neudržím. A ani som neudržala. Boli už takmer tri, keď som sa jej začala venovovať. Po včerajšom maratóne som na to až takú chuť nemala, ale bola tu príležitosť a bol by hriech ju nevyužiť. Celý výkend iba pre seba som nemala od svojich sedemnástich a rozhodne som ho premrhať nehodlala. Vzala som teda z kuchyne pripravenú mrkvu a začala obludu kŕmiť. Na pomoc som si prizvala ešte detský olejček aby sa neopakovala katastrófa zo včerajška. Pekne jemne, zľahúčka ale dôkladne. Tentoraz som od nej očakávala lepší výsledok. A aj som ho dosiahla. Opäť jeden vrchol za druhým. Opäť riadne nakladačka a opäť som sa tej mrche poriadne pomstila. Za všetky tie mesiace krutého odriekania, za ten krutý pôst. Za všetko to strádanie. Bola som tak rozrajcovaná že som vôbec nepočula že nie som doma sama.
- Vidím, že už ti je lepšie! - ozvalo sa za mnou až ma tak myklo.
Zistilo sa, že môj manžel mal o mňa strach a vrátil sa zo služobky o celý deň skôr. Vzal zo stolíku krabičku s tabletkami a zistil že balenie je neporušené.. Ja hlupaňa! - prebleslo mi mysľou ale nezmohla som sa na nič. Napadlo ma, že by som sa mala obliecť a vypočuť si tak nadchádzajúcu prednášku aspoň oblečená. Ale môj muž mal iný nápad.
- Teraz sa pohrám zase ja - oznámil mi a prudko si ma pritiahol k sebe.
- Nemala by som zavolať sestre nech prinesie deti? - skúšala som prebiť svoj prehrešok materinským cítením. Ale môj muž mal iný nápad:
- Len ich pekne nechaj tam kde sú. Konečne si aspoň užijeme - odpovedal a začal mi skúmať moju prežratú mrchu. Dlho mu to nevydržalo. Po chvílke ho prieskum prestal baviť, rozopol si nohavice a bez otáľania do mňa vrazil svojho prieskumníka. Začal ho do mňa dávať v cele dĺžke. Vôbec ma nešetril. Vyšmýkal ma ako tú najposlednejšiu štetku na záchode toho najposlednejšieho pajzlu. Prijímala som tento trest s porozumením. Veď som si aj zaslúžila. V duchu som si už svoju vinu aj čiastočne priznala, hoci hlavnou vinníčkou bola pochopiteľne moja nenažraná mrcha. A ako som tak trpezlivo znášala svoj ortieľ, ani som nepostrehla, že moja trestajúca polovička sa dostala do poslednej fázy. Tvár mu skrivila slastná grimasa a v tom okamihu som cítila ako moju mrchu zaplavuje jeho životodarná tekutina. Ten dobytok do mňa pustil úplne všetko. Tak mi treba...

Večer ma potom strelil ešte tri krát. A ráno znovu. Takýto výkon nepodal už dobrých desať rokov. Márne som si lámala hlavu čo bolo za tým? Naozaj iba to čo videl alebo v tom zohrala úlohu aj tá jeho záhadná služobná cesta? To mi neni jasné dodnes. Ale zato mi je jasné niečo iné. Že ten jeho výkon nezostal bez následkov. A v detskej izbe pribudne nová postieľka. Už čoskoro!

autor: Zea