Erotické poviedky

Prepad

Bol som požiadaný vedením jedného letného tábora, aby som deckám ukázal niečo o vysielaní a prípadne pre ne vymyslel aj nejakú hru z vysielačkami. Dohodli sme sa, že v jednu sobotu tam prídem a niečo zorganizujem. Keďže to mal byť tak trochu dobrodružný tábor, rozhodol som sa, že im urobím ešte aj neplánovaný nočný prepad.

V piatok som si zobral dovolenku, naložil do auta veci ktoré som chcel ukázať a pribalil aj airsoftovú zbraň. Nie že by som chcel niekomu ublížiť, ale aby som pri prepade pôsobil hrozivejšie. Večer som sa priblížil asi 1 km od tábora a lesom sa vydal na obhliadku terénu. Bolo ešte celkom pekne vidno, tak som si prezrel únikovú trasu. Naplánoval som si kadiaľ preniknem do tábora a na opačnej strane som si nachystal "výbušninu", teda diaľkovo odpaľovaného piráta. Na únikovej ceste som si nachystal ďalšie prekvapenie v podobe vybuchujúceho stromčeka, teda kopy malých pirátov ktoré vybuchujú postupne, takže to vyzerá ako keby strieľal samopal. Uložil som sa do kríkov tak aby som videl na tábor. V lese už bolo skoro tma, ale v tábore svietilo niekoľko  lámp. Po večierke nastúpila stráž. Túto tvorila jedna z vedúcich a jeden z chalanov z tábora. Počkal som si na výmenu stráží, keď po hodine vedúca poslala chalana do hlavnej budovy aby ho niekto vystriedal. Prišiel ďalší chalan a ja som vedel, že o hodinu bude ďalšie striedanie. Pomaly som sa presúval k lampe ktorá bola na mojej útočno-únikovej trase. Bol to klasický kovový stožiar s poistkou v dolnej časti. Z lesa som sa plazil až celkom k lampe asi 20 minút. Otvoril som si kryt poistky a začal som ju vyskrutkovávať. Zrazu zavŕzgala a ja som sa zľakol, že ma prezradí. Našťastie sa stráž medzi sebou dosť hlasno bavila. Zrazu len lampa zhasla. Obaja strážcovia sa pozreli smerom ku mne, ale do tmy nič nezbadali. Predpokladali, že sa vypálila. Ja som ešte zatvoril kryt, aby sa náhodou niekto nedostal k drôtom. To uplynula ďalších 20 minút. Ešte asi toľko času mi zostávalo do výmeny stráží. Tento čas som využil na plazenie sa tieňom smerom k lavičke pri budove na ktorej sedela vedúca. Keď sa priblížila polnoc, vedúca poslala chalana aby ho vymenil ďalší. Keď chalan vošiel do budovy, bol som už tesne za lavičkou. Hodil som kamienok kus do tmy.

Vedúca spozornela a pozerala tam odkiaľ prišiel zvuk. Postavila sa a ja som sa postavil tiež. Rukou som jej zakryl ústa a pošepkal do ucha, aby bola ticho, že jej nejdem ublížiť. Pokúšala sa brániť, ale nemala veľkú šancu. Lebo som ju zaklonil a nemohla ma ani prehodiť ak by ovládala niektoré z bojových umení. "Ideme do lesa!" Prikázal som jej a tlačil som ju správnym smerom. Pomerne rýchle sme sa dostali na kraj lesa na miesto kde som mal pripravený odpal piráta a "stromčeka". Do úst som jej dal šatku aby nemohla kričať. Opaskom som jej stiahol ruky k telu, aby sa neoslobodila. Keď vyšiel striedajúci chalan von a nenašiel vedúcu, začal volať "Jarka, kde si?" Tak som zistil ako sa volá. Ukázal som jej aby bola ticho a usmial som sa, aby pochopila, že naozaj ide o žart.  Do ucha som jej šepkal, neboj sa Jarka, je to iba cvičný prepad, ale ani hlavný vedúci o ňom nevie aby Vás nevaroval. Keď chalan nenašiel Jarku, vbehol do budovy. Po chvíli sa rozsvietilo okno a niekto sa tam pomerne rýchlo pohyboval a za chvíľku vyšiel von  šéf tábora. Spolu hľadali Jarku. "Možno išla na WC" povedal šéf. Chvíľku ešte čakali ale potom začali hľadať znovu. Keď jej stále nebolo, vyhlásili poplach. Von vybehli ešte asi traja najstarší chalani a dve dievčatá. Obchádzali tábor, ale iba v osvetlenej časti. Keď sa priblížili k nám asi na 50 metrov, odpálil som piráta. Zľakli sa a rozbehli sa k miestu kde to buchlo. Samozrejme bez svetiel. Vtedy sa vedúci pobral do budovy pre baterku. Medzitým aj Jarka pochopila, že si naozaj robím iba srandu a nie som nijaký úchyl. "Zmizneme, potom Ťa rozviažem" povedal som a odpálil stromček. Ten začal búchať asi po pol minúte. To už sme boli slušný kus v lese a počuli sme vyplašený krik. 

Po ceste ktorú som si označil niekoľkými malými svetielkami z LED diód sme odišli k autu. To bolo dosť ďaleko a hlavne za zákrutami tak, aby ho z tábora nebolo vidieť. Ja som Jjarku viedol tak, že som ju objal okolo pása. Pritom som mal občas pocit ako keby Jarkino opretie sa o mňa bolo úmyselné.  Pri aute som rozsvietil malú lampu a rozviazal Jarku. Šatku si vybrala sama. "Ty brďo, kto si? Ja som sa najprv naozaj zľakla. Potom som sa našťastie nemohla smiať keď ma hľadali, lebo by som bola vybuchla." Predstavil som sa jej a ponúkol som ju z mojej malej plechovej fľašky. "To je bolestné" povedal som keď som jej ju podával. Späť Ťa pustím až ráno, aspoň budú mať trochu vietor, ale za chvíľku zavoláme vedúceho aby sa nebál. Spať môžeš v aute ja sa uložím vedľa. Spacák je dnu." Odomkol som auto. "Ešte sa mi nechce spať." Povedala a tak sme si sadli vedľa seba a rozprával som jej prečo som tam prišiel a prečo som ju prepadol. "Keby bola na stožiari vlajka, zobral by som tú, ale takto som si ukoristil Teba." Tomu sme sa spolu zasmiali. "Je mi trochu chladno." Podal som jej celtu a z auta som vybral spacák. "Zabaľ sa doň, ja zatiaľ rozsvietim petrolejku, oheň tu robiť nesmiem." "Prečo chceš spať vedľa auta, veď môžeme dnu spať obaja."Pritom mi kývla aby som si sadol vedľa nej a prikryla spacákom aj môj chrbát.  "Ja radšej vonku, aj keď je to tvrdšie, ale počujem každý šramot a nie som taký nápadný. Nakoniec mám aj karimatku, tak je to v pohode." "Tak si ľahnem s Tebou aj ja, aby som sa nebála."  Vybral som karimatku a druhý spacák. Sebe som zložil celtu a Jarke dal karimatku. Spojil som dva spacáky do jedného do ktorého sme sa schovali obaja, dívali sme sa na hviezdy a kecali. Jarka sa pritúlila ku mne, vraj jej bude teplejšie. Keby som nemal na sebe maskáče a Jarka tepláky a sveter, neručím za seba. "Musíme zavolať vedúceho" spomenul som si a vylovil mobil. Navolil som číslo a dal som mobil Jarke, aby ho ubezpečila, že je v poriadku. Po skončení telefonátu mi dala pusu." Bol to super nápad, aj Pištovi sa páčil." Myslela vedúceho tábora. "A ja som dostal super odmenu" smial som sa na tej puse. "Tak Ti dám ešte jednu." Nakoniec ich bolo viac a ja som bol už slušne vzrušený. Zistila to, ale neprestala, skôr pridala. Keď nás únava zlomila zaspali sme. Zobudil som sa pomerne skoro, asi o piatej. Jarka spala schúlená. Vyliezol som zo spacáku a  potichu vytiahol varič a začal variť vodu na kávu. Keď som zalial kávu, Jarka sa prebrala. "Ja tu cítim čerstvú kávu..." "Dobré ránko, urobil som aj pre Teba..." "Si zlatý" a posadila sa. Teraz som si všimol, že Jarka je trochu staršia ako vyzerala večer v šere.

Odhadol som to na 30 až 35 rokov. Večer som myslel tak o 7 menej. Prezradili ju vrásky v kútikoch očí. Napriek tomu vyzerala veľmi dobre. Dali sme si kávu a zbalili náš tábor, teda spacáky, celtu a karimatku som šupnul na zadné sedadlo auta. To už bolo takmer šesť. Sadol som si za volant, Jarka vedľa mňa a skôr ako som naštartoval, dostal som znovu pusu. "To je za kávu." "Ale to je veľa, musím Ti vydať drobné ." A tento krát som jej dal pusu ja. "To je veľa." A vracala zasa ona mne... tak sme si asi 15 minút "vydávali drobné".  "Jarka prestaň prosím, lebo tu budú dve radiace páky..." "A ešte nie sú?" Smiala sa a začala hľadať tu moju. Samozrejme ju rýchlo našla. "Tak zaradím jedničku a potom nájdeme príležitosť aj na dvojku." Chytila mi "páku za koniec a urobila pohyb ako keby radila jedničku naozaj. Ja som naštartoval a pomaly sme sa pohli. O päť minút sme boli v tábore. Tam nás privítal šéf. Predstavil som sa aby vedel kto som, lebo predtým sme sa bavili iba telefonicky. Pozval ma na raňajky, pri ktorých sme sa dohodli, ako a kde urobíme ukážku vysielačiek. Zároveň som mal pripravenú aj ukážku vyhľadávania skrytého vysielača - majáku. Niekoľko takýchto majákov sa malo použiť v "bojovej" hre v ktorej mali deti hľadať "zásoby zhodené v noci z lietadla". Jarka sa pohybovala celý čas v mojej blízkosti. Občas mi nakukla cez rameno a ja som cítil jej prsník na svojom krku. Najkrajšie bolo keď medzi ne zapasovala moju hlavu. Na umiestnenie majákov sa vybrala so mnou. Pomocou vysielačky som oznámil, že "zásoby boli zhodené..." a spolu s Jarkou sme sa zamaskovali kus od posledného majáku, ale tak aby sme mohli sledovať deti. Zamaskovanie spočívalo ľahnutí si na karimatke na pomerne neprístupnom, ale inak peknom mieste. My sme videli dobre, ale nás mohli vidieť iba z vrtulníka. Jarka si vyzliekla rifle a tričko. Pod riflami mala plavky ale pod tričkom nie. Ľahla na chrbát, vraj sa bude ešte chvíľku opaľovať. Vyzerala veľmi vzrušujúco.  Vybral som sa na malú obhliadku terénu, aby nás niekto neprekvapil.

Keď som sa vrátil, Jarka vyzerala, že spí. Zrazu roztiahla v spánku nohy. Neváhal som a bral som to ako výzvu. Maskáče a slipy skončili na zemi a ja som si kľakol medzi je nohy, tak aby som sa jej nedotkol, ale začal som ju bozkávať na pupku. Jasné, že na to zareagovala. Zovrela mi hlavu a pritiahla ju k sebe. Keď som jej siahol na plavky, zdvihla panvu a ja som jej ich dal dolu. Znova mi zovrela hlavu nohami a pritlačila mi ústa na mušličku. Lízal som ju a ona mi zvierala hlavu stále. Dlane som vopchal pod jej polovičky a začal som ich mačkať.... To ju vzrušilo ešte viac. Povolila zovretie nôh a potiahla ma tak aby som si ľahol na ňu. Bojovník narazil na jej mušličku a začal sa do nej tlačiť. Objala ma nohami a vtlačila do seba. Chvíľu ma tak držala a ja som sa nemohol ani pohnúť, keď povolila, začal som v nej jazdiť. Stiahla ma na svoje prsia a bozkávali sme sa popri tom ako sme sa milovali. Jarka bola nenásytná. Ja už som skoro nevládal, tak ma prekotúlila do trávy a začala jazdiť ona na mne.. Keď už bol bojovník celkom porazený, zosadla zo mňa. Unavený som sa pregúlil na brucho. "Pozriem sa, či ešte neprichádzajú" povedal som a zobral ďalekohľad. Po cestičke odkiaľ mali prísť nešiel nikto, ale kúsok bokom som zazrel pohyb kríku, ako keby za ním niekto šiel. Naozaj po chvíli sa medzi kríkmi objavila postava asi 13 ročného chalana. Na krku mal zavesený zameriavací prijímač. Bol asi 300 m od nás a 200 až 250 od "kontajnera so zásobami". "Už ide prvý, rýchlo sa oblečme." Povedal som a obliekal som sa ako keby bol vyhlásený poplach. Jarka to mala jednoduchšie, mňa najviac zdržali kanady, ale stihol som to aj tak. Chlapec sa už blížil ku kontajneru a za ním išli ešte traja chalani a jedna kočka. "Mám to!" zakričal chalan keď sa dostal asi na dva metre od kontajneru a zbadal kus akože padákového plátna, ktorým bol kontajner prikrytý.

V kontajneri, okrem nejakých sladkostí bol aj lístok na ktorom bola napísaná frekvencia na ktorú mal nálezca naladiť prijímač. Na tejto som mal naladenú vysielačku a nadiktoval som mu úlohu - zbaliť kontajner a postupovať smerom 120 stupňov juhovýchodne až na žltú turistickú značku asi 500 m, po značke sa vrátiť do tábora aj so zásobami. S Jarkou sme sa vybrali späť aj my. V tábore bolo veselo, hra mala veľký úspech. Vedúci tábora ma požiadal, aby som prišiel zorganizovať takúto hru aj na ďalší turnus. Dohodli sme sa, že prídem o dva týždne. Jarka mi medzi štyrmi očami sľúbila, že bude zasa strážiť. Keď som prišiel znovu, nemusel som sa už venovať takým  detailom ako prvýkrát a ani Jarku zväzovať. Ani vedúci už nerobil také zmätky, ale vedel, že ráno sa vrátime dvaja. Kontajnery so zásobami boli znovu uložené a spolu s Jarkou sme išli na náš kontrólny bod. Nezdržovali sme sa hrou na opaľovanie a spanie, ale rovno sme sa vrhli do víru vášne. Tento turnus bol pomalší. Alebo my šikovnejší? Stihli sme to ešte aj s jednou  69tkou. Ale to sme už obaja mali dosť a ja som diktoval do vysielačky inštrukcie ako keby som bol práve vybehol do vysokého kopca. Našťastie deťom to neprišlo, prečo je môj hlas taký udýchaný.

Do tábora sme prišli neskôr ako minule. Cestou sme mali ešte asi tri bozkávacie zástavky pri poslednej ma Jarka urobila znovu rukou. Ja som jej zato masíroval zadok aj prsia. Jarka mi sľúbila, že sa mi ozve až bude "doma" a dohodneme si nejaké stretnutie. S vedúcim som sa dohodol, že ďalší rok zasa urobíme nejakú podobnú akciu. Už sa teším hlavne na únos a bojovú hru. Určite každý vie  prečo......