Erotické poviedky

Profesorka Viny

Na každej hodine literatúry som pozorne sledoval pomalé a premyslené pohyby našej profesorky Viny. Očividne to bola žena, ktorá si vždy vopred premyslela každý svoj krok a každú vetu. Určite to nebola žena, ktorá by vkročila niekam do neznáma a stratila sa vo víre udalostí. Vysoká kráska plnoštíhlych tvarov a s hnedými dlhými vlasmi po pás sa pomalým krokom prechádzala po triede medzi lavicami a vysvetľovala tajomstvá literárneho sveta. Občas mi položila ľavú ruku na plece a zdôraznila to, čo práve hovorila, aby mi tým dala najavo, kam sa majú uberať moje myšlienky. Intuitívne vedela odhadnúť, kam sa asi v myšlienkach dostávam. A tak navonok pôsobiaca chladným dojmom celý čas vysvetľovala a vysvetľovala. Vlastne nikdy sa nás na nič nepýtala, zrejme jej bolo jasné, že žiadnu logickú odpoveď by nedostala. A preto hodiny s našou profesorkou literatúry boli najlepšie zo všetkých. Nič od nás nežiadala. Celú hodinu sme len počúvali a občas sme na ňu hodili pohľad, aby vnímala, že ju počúvame a venujeme jej pozornosť. Na našej technickej nadstavbe ju majú radi všetci, lebo hodiny s ňou sú pre každého čiastočne aj relax. Počas leta sa zvykne obliekať do dlhých tenkých šiat rôznych vzorov. Je to žena, ktorú si človek hneď všimne, hoci len letmým pohľadom na pár sekúnd. Nedá sa prehliadnuť. A rovnako to funguje aj na našich hodinách literatúry. Proste sa nedá na ňu nepozrieť. Jej pokojný hlas človeka privedie do akejsi alfa hladiny a normálne sa dostane do relaxačnej fázy. Obdivujem ju, ako môže byť taká pokojná a vyrovnaná aj napriek tomu, že má už cez tridsať. A ako je nám v triede známe, stále nemá muža. Je to pre nás záhada a aj často vďačná téma na debatu v triede cez prestávku. V našej triede je presne 24 žiakov a z toho 9 chlapcov - teda mužov - lebo všetci máme už cez 20 rokov. Všetci, čo tu študujeme, sme sa rozhodli, že si ešte spravíme nadstavbu po maturite s nádejou, že sa nám potom bude v živote dariť lepšie. Nikto nevie predpovedať, ako bude vyzerať naša budúcnosť. Snáď nechodíme do tejto školy zbytočne.

V ten deň D bola presne polovica júna, čiže 15 jún 2020. Ráno sa začalo ako každé iné. Prvá hodina technického kreslenia. Naša literárna hodina s profesorkou Viny sa začala o desiatej doobeda a keďže nám vypadla strojárska hodina, tak sme mali vyučovacie hodiny s profesorkou až do dvanástej doobeda. S profesorkou Viny sa čas vliekol pomaly. Tú prezývku Viny jej dali žiaci z prvého ročníka. Vznikla údajne po jednej udalosti na školskom zájazde. Večer v bare sa trochu viac opila z vína a kolegovia profesori ju museli odniesť popod ruku k autobusu. Nič zvláštne, občas sa na takýchto výjazdoch prihodia takéto nepredvídateľné veci. No ja osobne tejto historke vôbec neverím a myslím si, že si ju niekto z nejakých dôvodov vymyslel. Neverím, žeby sa taká rezervovaná a až priveľmi mysliaca žena takto niekde zhodila na posmech ostatným. Mne osobne sa jej prezývka vôbec nepáči. Jej pravé meno je Alexandra. Ale v škole jej nikto nepovie ináč ako Viny.

Keď sa začala hodina literatúry s Viny, nastal bežný výjav v triede: Zuzana sa hrala s mobilom, Eva si upravovala nechty a vôbec nevnímala, čo Viny rozpráva. Roman sa pozeral von oknom a možnože aj počúval tieto literárne záležitosti. Alana v poslednej lavici obracala stránky v knihe, avšak tou knihou bol v skutočnosti katalóg z Avonu. Ja som sedel skľúčene na stoličke a sledoval som Viny, ako sa sebaisto pohybuje po triede a pri rozprávaní sa pozerá von oknom. Občas sa prešla okolo mňa a prstom - ukazovákom - mi slabo prešla po ramene až ku krku. Tento rituál som si začal všímať posledné mesiace školského roka. Začínalo sa to veľmi opatrne a až neskôr to začalo byť bežné. Neviem, čo Viny k tomu viedlo. Ale viem určite, že po mne prešlo mrazenie až vzrušenie vždy, keď to spravila. Vedela presne, čo robí. Určite si bola veľmi dobre vedomá toho, čo to spraví so mnou. Aj v ten deň, v tom okamžiku prešla po mne elektrina. Viny sa len letmo pozrela mojím smerom. Asi si chcela overiť moju reakciu - ako sa po jej kontakte zatvárim alebo ako sa budem snažiť tváriť nezainteresovane. Šaty jej perfektne priliehali na telo. Opisovali je dokonalú postavu. V ten deň mala šaty so slabožltým nádychom. Vôbec neboli výstredné, ale každý si ich všimol. Hodina bežala len zopár minút, keď niekto zrazu zaklopal na dvere. Viny zavolala:

"Áno, ďalej."

Dvere sa otvorili a stála tam matematikárka zo štvrtého ročníka.

"Alexa, prosím ťa, potrebujem ťa do kabinetu. Máme nové knihy na prebratie a treba ich aj pretriediť."

Viny si dala všetky svoje osobné veci na roh stola a odišla spolu s matematikárkou. V triede zavládol menší ruch a každý riešil svoje záležitosti. Asi o 5 minút sa otvorili dvere a vošla matematikárka.

"Potrebovala by som jedného z vás do kabinetu na prácu s knihami, lebo ja musím teraz odísť a vrátim sa až poobede."

Nikto nezareagoval na jej požiadavku. Ja som sedel hneď v krajnej lavici na ľavej strane triedy. Pozrela sa na mňa a rukou naznačila, aby som vstal a jej požiadavku akceptoval. Postavil som sa a spolu sme vyšli z triedy. Na chodbe mi vysvetlila, že mám ísť na druhé poschodie do kabinetu matematiky. Tak som sa pomalým krokom vybral na druhé poschodie. Z tried sa ozývali hlasy profesorov a profesoriek. Chodby boli úplne prázdne. Blížil som sa ku kabinetu, ale vôbec som nemal náladu na triedenie kníh a podobne. Avšak nemohol som už cúvnuť. A tak som zaklopal na dvere. Žiadny ohlas. Chvíľu som počkal a znova zaklopal. Nikto sa neozval. Nebavilo ma postávať pri dverách, tak som ich pomaly otvoril a vošiel dnu do kabinetu. Viny čosi potichu hovorila do mobilu, ale keď ma uvidela, tak zakončila rozhovor poslednou vetou.

"Musím už končiť, pani doktorka, mám teraz nejakú súrnu prácu v kabinete, v utorok prídem tak, ako ste ma objednali."

Pozrela sa na mňa a položila mobil na stôl. Chvíľu som si obzeral kopu kníh na zemi. Bolo ich odhadom 100 kusov a boli porozhadzované na bordovom koberci. Okrem tohto koberca pripomínajú prežitok komunizmu v tejto škole aj staré nábytky a nástenky. Viny si čupla ku kope kníh na koberci a povedala:

"Poďte sem ku mne. Zvládneme to. Do každej triedy, kde je matematika, musíme napísať do knihy číslo..."

Keď som si kľakol ku knihám, okamžite mi udrela do očí jej biela podprsenka, ktorá svietila z jej šiat, keďže mali dosť hlboký výstrih. Tváril som sa, že sa sústreďujem na tie knihy, ale Viny si všimla môj nepokoj. Začala si upravovať svoje dlhé hnedé vlasy a v podstate ich len prehadzovala z jednej strany na druhú.

"Vidíte, táto patrí do prvého ročníka, tak do nej musíme napísať číslo jedna a počet žiakov v triede..."

Celý čas som sledoval jej dokonalú postavu a krásny zadok, ktorý tie žltkasté šaty obopínali. A všimol som si aj upravené nechty, ktoré by som chcel cítiť na svojom chrbte. Mala na sebe veľmi príťažlivú voňavku, možno si ju dala na seba len pred chvíľou, keďže predpokladala, aká situácia môže nastať...

Ako sa hovorí, príležitosť robí zlodeja.

Prekladali sme tie knihy na oddelené kopy, keď si Viny na niečo spomenula.

"Hneď sa vrátim, len musím na minútu odbehnúť."

Neviem, kam si potrebovala odskočiť a ani som tomu nejako nevenoval pozornosť. Prekladal som knihy a po krátkej chvíli som počul, ako sa za mojím chrbtom potichu zatvorili dvere. Neobzrel som sa, nevšímal som si to a takisto som si ani neuvedomoval, že sa za mnou deje niečo nezvyčajné. Asi po minúte mi došlo, že nepočujem žiadny hlas ani ruch, akoby som bol v miestnosti sám. No nebol som. V tom mi po chrbte Viny prešla ukazovákom od spodnej časti chrbta až po krk. Prebehla mnou elektrina a okamžité vzrušenie. Chcel som sa spýtať, čo sa deje alebo položiť nejakú trápnu otázku, akú ľudia zvyknú klásť v takýchto situáciách. Pocítil som jej dych na krku a jazyk, ktorý sa pomaly pohyboval sem a tam po mojej šiji. Tak. A je to tu! Bola to len otázka času a miesta, kedy a kde k tomu dôjde.

Bozkávala ma na krku a pritom zašepkala: "Neotáčaj sa, zostaň takto."

Rukami ma zozadu hladila po bokoch a pomaly po bruchu. Začala hlboko dýchať a ja som na chrbte cítil jej prilepené prsia. Stále bola v pozícii diktujúcej ženy. Dal som ruky dozadu a snažil som sa Viny chytiť, avšak na moje prekvapenie som nesiahol na žiadne šaty, ale na roztúžené telo. Zistil som, že nemá ani podprsenku len tangá. Pomaly mi zobliekla tričko a stiahla mi aj krátke nohavice. Stále bola vzadu. Z ľahkosťou mi prešla po penise, ktorý už bol pripravený k boju. Stiahla mi ešte posledný kus odevu a už som stál úplne nahý s mojou profesorkou za chrbtom. Sledoval som, ako sa jej nádherne upravená ruka hrá s mojím penisom. Hlboko dýchala, až začala stonať. Pošepkala mi do ucha: "Zatvor oči a nič nerob, až kým ti nepoviem." Neodporoval som a držal som sa tak, ako to chcela ona. Zrazu som zacítil na penise niečo vlhké a teplé. Bolo mi jasné, čo sa deje.

"Už môžeš!"

V mrákotách som pozrel pred seba. Viny sedela v tangách na stole a olizovala môj penis a strkala si ho hlboko do krku. Fajčila ho tak, že som chvíľami strácal silu stáť. Krásne prsia sa vypínali a opäť sťahovali smerom dopredu a dozadu. Jej krásne nechty sa zabárali do mojej kože a ona hriala a postupne hlbšie a hlbšie pojímala môj penis. Nakoniec už došla až do samého konca a prirazila ústa až k mojim vajciam. Zostala takto krátku chvíľu a pritom som cítil, ako zadržuje dych. Bol som v zovretí samotného raja. Bol som nie v siedmom, ale v sedemdesiatom nebi. Pomaly sa začala odťahovať a vyťahovať si môj penis z hrdla. Strácal som zem pod nohami. Ale snažil som sa držať.

Hlboko sa nadýchla a olizovala ma ďalej. Pozrela sa na mňa a položila mi tú očakávanú otázku: "Kam sa chceš vystriekať? Do mojej pusy alebo na prsia? Povedz, lebo už budeš striekať! Rýchlo! Kam chceš?!"

Už som sa nezmohol na slovo a začal som jej burácať v tej krásnej ruke, pričom všetko smerovalo na jej ústa. Pochopila, čo je vo veci a nevzpierala sa. Nestihol som už spolupracovať a začal som jej striekať do tváre, do úst... kam to už šlo. Viny bola pokojná. Prstami si dávala z tváre dole moje semeno a olizovala si ich, aby nič nevyšlo nazmar. Hladila ma ešte v rozkroku, aby vzrušenie prešlo až do svojho konca. Pomaly sa postavila ku mne, objala ma okolo krku a šepkala mi do ucha: "Teraz si ľahnem na stôl, roztiahnem ti nohy a ty mi oplatíš moju lásku."

Viny si ľahla na stôl a doširoka roztiahla nohy. Krásna vyholená vagína sa trochu pootvorila od vzrušenia a pýtala si všetko, čo sa len dá. Čupol som si na koberec medzi jej nohy a olízal som prvýkrát jej vagínu. Zdola-hore a zhora-dolu. Pomaly som začal plniť jej potrebu. Olizoval som jej vagínu a sem-tam som zazrel, ako sa Viny hrá s prsami. Stíska ich, rozťahuje a hlboko vzdychá. Miloval som sa s jej vagínou a občas som svoj jazyk poslal hlboko do jej vagíny. Vtedy Viny zastonala rozkošou. Hladkal som jej stehná a stále pridával tempo jazykom na jej vagínu. Zrazu som pocítil, ako sa Viny začína mykať. Vagína sa začala vzpínať a sťahovať. Sledoval som, ako zrýchľuje dych, až zrazu vykríkla a hneď si zakryla ústa. Výkrik zároveň vyhnal z jej vagíny bielu milostnú šťavu, ktorú som okamžite vylízal. S Viny medzitým vzrušenie lomcovalo na stole, trhalo s jej krásnym telom a vzdychalo ako o závod v sexuálnej súťaži. Hladil som jej stehná v rozkroku a sledoval som, ako sa jej orgazmus pomaly utlmuje. Viny sa na tvári objavil taký zvláštny úsmev. Chvíľu som ju hladil a pritom som pocítil, aký mám tvrdý penis, ktorý sa týči smerom k jej vagíne. Pozerali sme sa na seba a dohadovali sme sa očami. Chytil som druhý dych ľahol som si opatrne na Viny. Ona na mňa spokojne hľadela svojimi žiadúcimi očami, ale ja som nevedel, ako mám pokračovať. Nemal som ochranu. Ležali sme na stole v misionárskej polohe a pripravovali sme sa na tretie číslo. Ani som veľmi nestihol o všetkom porozmýšľať, Viny chytila zospodu môj penis do ľavej ruky hladila si ním klitoris. Stonala a hlboko vzdychala. Zrazu som vkĺzol do nej, ako to ona určila.

"Áááách! Poď a rob, čo musíš! Na plno! Makaj!"

Viny sa zmenila behom pár sekúnd na dračicu, ktorú som pred tým nepoznal. No v hlave mi zároveň preblyslo, či nás niekto nepočuje, alebo či niekto nevojde dnu a nenájde nás takto in flagranti. No v ďalšom opojení som zabudol na tieto myšlienky. Začal som prirážať do Viny a ona ma držala silne okolo pásu, aby som si to snáď nerozmyslel. Určili sme si obaja tempo a v kabinete bolo počuť plieskanie a vzdychanie, ktoré sa postupne zrýchľovalo.

"Ááááh, Viny, miláčik môj! Bože!!!"

Viny sa mi pozerala priamo do očí, chvíľami strácala dych a pri určitom bode udala smer.

"Poď, poď! Rýchlejšie! Rýchlejšie! Pozeraj sa mi do očí! Urob sa do mňa a pozeraj sa mi do očí! Neprestávaj!"

Viny ma držala za líca a pozerala sa mi priamo do očí. Prirážal som až tak, že sa s nami začal stôl pohybovať dopredu. Cítil som, ako sa začína blížiť výstrek. Zospodu som plieskal o jej rozkrok a v tom som postrehol, že sa po pravej strane do kabinetu otvorili a hneď zatvorili dvere. V tom vzrušení som nemohol venovať tomu vôbec žiadnu pozornosť. Pokračovali sme. Zrazu som pocítil, ako sa pomaly, ale isto blíži k mohutnému výstreku. Viny ma silno obchytila okolo krku, hľadela mi do očí a určila smer: "Teraz! Áno! Striekaj! Áno! Ešte! Poď! Ešte!!"

Nevnímal som svet okolo seba len Vinin mokrý rozkrok, mokrú vagínu a môj striekajúci penis v jej krásnej vagíne. Upieral som pohľad hlboko do jej očí a vystriekal som do nej posledné kvapky semena. Lapal som po dychu. Občas so mnou šklbalo, kým sa telo vrátilo do normálu. Viny ma vášnivo bozkávala, jazykom hlboko až do hrdla. Cítil som, že bola spokojná až priam šťastná. Chvíľu sme sa bozkávali, hladili a znova bozkávali. Keď sme sa obaja spamätali, rýchlo sme vykonali očistu pri umývadle. Obliekli sme sa a pozreli na hodiny na stene. Ubehla necelá hodina. Uvedomili sme si, že ešte stihneme spraviť to, na čo sme do kabinetu prišli. Začali sme triediť knihy a všetko sme rozložili tak, ako má byť podľa plánu. Medzitým sme si ešte dali pusu, Viny ma pohladila po krku.

Všetko sme upratali. Do konca druhej hodiny ostávala ešte dobrá polhodina. Dohodli sme sa, že ja pôjdem do triedy skôr, akoby sa nič nedialo. Pri dverách ma Viny ešte zastavila, darovala mi ešte pár poriadnych a hlbokých bozkov. Zašepkala mi do ucha:

"Ďakujem, už dávno som po tomto túžila, miláčik môj."

Vyšiel som z dverí na chodbu, zbehol som dole schodmi na prvé poschodie, kde sa nachádza naša trieda. Keď som kráčal po chodbe, oproti mi vyšla profesorka matematiky. Celkom sympatická žena okolo päťdesiatky s veľmi šibalskými očami. Keď ma uvidela, usmiala sa a na chvíľu ma zastavila.

"Tak ako mladý muž?" Opätoval som jej úsmev a hneď som jej začal vysvetľovať, ako sme s pani profesorkou literatúry dávali knihy do poriadku. Profesorka matematiky sa potmehúdsky usmievala a zrazu ma schytila pravou rukou medzi nohami.

"Nevedela som, že triedenie kníh je také vášnivé a vzrušujúce:"

Prekvapene som sa na ňu pozrel a pomaly som dával dole jej ruku zo svojich krátkych nohavíc. Hneď mi bolo jasné, kto nám v tom najlepšom otvoril dvere do kabinetu.

"Keby som len vedela, ako to chodí pri knihách, mohla som tam zostať ja!" So širokým úsmevom sa vzdialila a ja som zostal ako obarený. Nevedel som spracovať svoje pocity a myšlienky.

Bola to naozaj poctivo a dôkladne odvedená práca.

Vošiel som do triedy a sadol som si na svoje miesto. Nikto mi nevenoval ani pohľad. Po chvíli vošla do triedy naša profesorka Viny a úplne pokojne si sadla za svoj stôl. Letmo sa pozrela po triede a venovala mi krátky úsmev. Hodina sa skončila, Viny si zobrala svoje veci a s pozdravom odišla z triedy.

Na konci školského roka v júni 2019 som dostal ponuku na upratovanie a vynášanie starých papierov do zberu z kabinetu matematiky.

Vedel som, že takáto ponuka sa neodmieta a prijal som ju na plný úväzok - počas celého vyučovania som si spravil pracovné voľno v kabinete matematiky...

Poviedka "Profesorka Viny" vyšla ako e-kniha.

autor: Brandon McYntire