Erotické poviedky

Maják 7

Pokračujem ďalším príbehom z majáku. Bolo leto v plnom prúde a ja som mal plno obsadené. Dokonca v domčeku so mnou býval jeden ex kolega a veľmi dobrý kamarát s manželkou. Dúfal som, že tým pádom budem mať pokoj. Aj som mal ale iba týždeň. Celé to začalo volaním z kapitanátu, že severne asi dva km od ostrova je neovládateľný čln. Hlásenie prijali z mobilného telefónu. Mal som to bližšie ako kapitanát, tak som naštartoval svoj čln a vyrazil som na pomoc. Pre kapitanát to bolo výhodné, lebo mne preplácali iba pohonné hmoty a zvyšok som si mal uplatňovať sám. Aj Ti pohonné hmoty iba ak som o to požiadal a oni potom uplatňovali nárok u majiteľa zachraňovanej lode a ja som si náklady nezvykol uplatňovať iba ak išlo o "zazobaných" majiteľov. Doplával som k neovládateľnému člnu a zistil som, že posádku tvorili dve dvojice mladých ľudí zo Slovenska. Neovládateľnosť bola spôsobená zaplavením motora ako som sa neskôr dozvedel jedným "ohľaduplným" jazdcom na vodnom skútri.

                Posádku som zobral do svojho člna a ich nafukovací som zobral do vleku. Plávali sme ku mne na ostrov. Po vysušení motora a jeho sprevádzkovaní som sa spýtal, či ich mám niekam zaviezť, alebo budú už plávať sami. Bolo neskoré popoludnie a preto ma požiadali, ak mi to vraj nevadí a zaviezol by som ich na susedný ostrov kde boli ubytovaní. Vraj môj čln tam bude skôr ako ten ich s malým motorčekom. Súhlasil som a pred pristátim na ostrove zavolala jedna zo zachránených svojej matke, ktorá prišla do prístavu. Tam sme sa zvítali, vysvitlo, že to je  jedna z ex kolegýň,Gitka, ktorá ani netušila, že som vlastníkom majáku a prevádzkovateľom ubytovania pre ex kolegov a kolegyne. Vraj čo sú mi dlžní za záchranu a dovoz. Povedal som, že iba ak fľašku rakije. Matka, povedala, že mi ju na druhý deň dovezie a vraj kde ma nájde. Tak som jej povedal a ukázal kde to je, lebo bolo na maják dobre vidno. Slnko ho osvedcovalo a vďaka drvenému sklu v náteri ho bolo dobre vidieť.

                Na druhý deň som začul v prístave nejaký malý motor.  Išiel som sa pozrieť a tam bola ex kolegyňa z predchádzajúceho dňa. Privítal som ju a pozval na prehliadku ostrova a majáku. Zobrala si tašku kde priniesla nakoniec nie jednu ale 4 fľašky rakije. Vraj za každého jednu. Vysvetlila mi, že to bola jej dcéra s priateľmi a všetci boli radi, že to dopadlo tak dobre. Viac bola prekvapená ale keď zistila, že môjho priateľa v domčeku pozná. Všetkých som pozval na kávu ktorú som urobil v orientálnom štýle, prevarením v džezve. Medzitým táto ex kolegyňa môjmu kamarátovi vysvetľovala ako sme sa vlastne stretli. Po káve ma vyzvala aby som jej ukázal aj zvyšok ostrova a rezervoval jej pobyt na budúci rok. Vraj príde sama, je už niekoľko rokov rozvedená a dcéra si bude užívať s priateľmi. Kľudne vraj bude bývať aj v komôrke aby neblokovala izbu v majáku. Tak som si dohodol termín a poznačil ho do kalendára.

                Zobral som ju na prehliadku ostrova. Ukázal som jej kadiaľ sa ide na nudapláž, ale nešli sme na ňu. Zato sme prišli na opačnú stranu ostrova kde som zbadal vo vode odtrhnutú bóju a išiel som ju vytiahnuť na breh s tým, že až pôjdem do prístavu tak ju tam zoberiem, aby ju kapitanát umiestnil kde treba. Pri naťahovaní sa s bójou som sa zamokril. Gitka ma vyzvala, aby som si mokré časti vyzliekol. Odpovedal som, že to nejde, lebo som naostro, na čo ona sama seba vyzliekla, vraj aby som nebol v nevýhode. "Bol by si asi radšej ak by sa vyzliekla takto moja dcéra, ale tá tu nie je." "Nemám rád mladučké, vyšťavia ma." Komentoval som to ja a vyzliekol som sa teda. "No a už si môžeme spolu užiť. To bude tiež patriť k odmene za záchranu." Povedala Gitka a objala ma. Môj trpaslík na to zareagoval ako sa patrí. Postavil sa a trčal ako delo na lodi. Gitka to postrehla a zvalila ma do trávy. "Nebude Ti vadiť ak budem navrchu?" "nie mám to tak radšej ako klasický misionár." "To je fajn, aj ja som radšej hore." Najskôr iba trošku dráždila trpaslíka. Neskôr sa nabodla na celú dĺžku. Ojazdila ma až do výstreku. Ja som ju podopieral za prsníky. Neboli nijako veľké ale také akurát do ruky. Keď som sa do nej vystriekal, vstala a opláchla sa v mori. Obliekla sa a ja som si tiež obliekol svoje už takmer suché bermudy a tričko. Pobrali sme sa k majáku. Pred obedom sa Gitka zobrala, že pôjde už domov, teda na ostrov kde boli ubytovaní. Kamarát sa s ňou lúčil tiež a medzi časom jej "pošepkal" ale tak aby som to aj ja počul. "Dúfam, že až tu budeš, tak mu podržíš!" " A čo myslíš, že sme robili tak dlho na obhliadke ostrova?" spýtala sa ho rovnako hlasne. Kamarát sa iba zasmial a mne ukázal palec hore.

                Večer sme spolu sedeli pred domčekom aj s kamarátovou manželkou. Tá iba skonštatovala, že by som asi mal rád viac takých záchranných akcií a odmien. Nevedel som či naráža na fľašky alebo vie viac. Keď odišla, vraj spať, tak mi kamarát povedal, že jej spomenul ako reagovala Gitka pri rozlúčke. Tak mi to bolo jasné.  Tak už sa teším na Gitku až bude u mňa bývať budúci rok.

Ako hodnotíte túto poviedku?

najlepšie   [   1 | 2 | 3 | 4 | 5   ]   najhoršie