Erotické poviedky

Konkurz

Je až zarážajúce, koľko žien túži po milovaní s väčším, často až veľmi veľkým, počtom mužov. Ešte zvláštnejšie však je, koľko žien túži byť aspoň na chvíľu a naoko k sexu prinútené.




S kamošom sme nedávno narazili na internete na článok o zaujímavé súťaži. Nič nové pod slnkom, tri ženy súťažili, ktorá z nich zvládne za 24hodín viac mužov. Usporiadateľ zabezpečil sálu a veľa nadržaných chlapov. Počty mužov , ktoré každá súťažiaci mala išli do stoviek. Keď sme potom sedeli v krčme pri pive, prišla na to reč a začali sme rozoberať, či je to možné, čo je na to potrebné, ako sa to robí ... av neposlednom rade, či by šlo niečo také urobiť u nás, na Kladne.


Sprvu hypotetické úvahy naberali reálnejšie rámec s pribúdajúcimi pivami a keď som predniesol svoj názor ktorým som tento text začal, bolo rozhodnuté. zaspomínal sme aké poznáme ženy a dievčatá, čo nám kedy hovorili o svojich sexuálnych fantáziách, aká je u nich vôľa tie fantázie uskutočniť. Celkom ľahko sme tak dali dohromady tri ženy, ktoré by do toho išli ako sa hovorí do roztrhania tela a urobili všetko pre to, aby vyhrali a ďalšie tri, ktoré by to chceli skúsiť len pre ten pocit, že tam leží na stole, nohy roztiahnuté a pred nimi stojí fronta chlapov nedočkavých do nich zastrčiť svoje stojace čurák.


Ďaleko väčším problémom sa ukázalo vybrať muža. Nie že by sa nenašlo dosť ľudí ochotných to skúsiť. Aj za predpokladu, že nasadíme náročné meradlo, aby sme splnili požiadavky žien, sa nájde nadšencov dostatok. Problém sme videli skôr v tom koľko ich pripraviť. Ak budeme vychádzať z prameňov z internetu, maximálny potrebný počet mužov by mohol dosiahnuť až 2500. Na druhú stranu, počas 24hodín to snáď každý zvládne aspoň dvakrát. Takže tisíc? Ale čo keď tie tri čo to chcú len skúsiť to prestane baviť po desiatich číslach a tie ďalšie po päťdesiatich. To by sa dostalo sotva na štvrtinu zúčastnených a ak pôjdu cez celú republiku, mohlo by ich to dosť rozladiť.


Niekoľko dní sme to plánovali a nakoniec sa rozhodli zohnať tisícku ľudí, ale nič im nesľubovať. Poradie sa vylosuje a na koho nedôjde rad, jednoducho má smolu - ale aspoň bol pri tom. Konieckoncov, poplatok budeme vyberať len minimálne, aby sa zaplatili náklady, tak čo.
Zistili sme si prenájom kulturákoch, oťukli pár známych a diskusných skupín, či sa naozaj dá toľko chlapov zohnať. Všetko vyzeralo reálne, až jednoducho.


Pristúpili sme teda k poslednej fáze. Napísali sme pár kamoškám z netu. Tým, čo snívali o veľa chlapov naraz sme napísali rovno o čo ide. Zrovna tak exhibicionistkám. zostávalo ďalšie dve, ktoré veľmi vzrušovalo nevedno, poníženie až zneužitie. Tým som napísal len, že pre nich mám niečo strašne vzrušujúce, čo sa im určite bude páčiť. Nakoniec sme mali päť žien vo veku dvadsiatich až tridsiatich rokov, s celkom rozumným zoznamom kritérií pre výber mužov. Akcie mohla začať.




Nadišiel dlho očakávaný deň. sobotňajšej ráno, deväť hodín. Ženy sme dovnútra vzali zadným vchodom, každá mala vlastnú šatňu. Pár kamarátov, ktorí sa k nám pridali zatiaľ organizovali (a kasíroval) zástupy mužov pri hlavnom vchode. V sále už bolo pripravené päť stolov, pod obrusom mäkká matrac . Scéna bola jasne osvetlená, obďaleč postával kameraman a od dverí na druhom konci sa pomaly začínali trúsiť prvé odvážlivci.


Pár minút pred desiatou suverénne vstúpili prvé dievčatá. Boli úplne nahé, potreté olejom. prešli sa celým sálou, poškádlily pár mužov, ľahli si na stôl a vyzývavo roztiahli nohy. Jedna z nich si ju začala naháňať a to už prvým nedočkavcům padali nohavice na zem, aby uvoľnili ich vzbúrených tvrdé vtáky. Zvyšné dve ženy zatiaľ netušili o čo ide. S Martinou som bol v šatni, prikázal jej sa vyzliecť, potrel každučké miesto jej krásneho tela olejom, vysvetlil jej, že ju čaká nezabudnuteľný zážitok, že by určite do smrti ľutovala, keby odmietla a že teraz má poslednú šancu to vzdať. Ak teraz vyjde so mnou von, nahá, už nebude cesty späť, musí sa podvoliť mojej vôli a urobiť všetko, čo jej prikážem. Cítil som, ako jej môj príhovor vzrušil. Vedel som že si predstavuje, ako je vo vedľajšej miestnosti partička mojich kamarátov a že ona im bude posluhovať. Zámerne som jej pri tejto myšlienke nechal, aby bola o to překvapenější. Z hlboka dýchala vzrušením, jej mušlička sa leskla vlhkosťou, pomaly prikývla a podala mi ruku. Vyšli sme von, na chodbu. Cítil som ako trochu pomýlila, keď som zamieril k dverám do hlavnej sály, odkiaľ bol počuť tlmený šum aký vydáva veľká skupina ľudí. Otvoril som dvere a ona Stuhl s pohľadom na dav mužov, z nich už niektorí boli nahí a rukou si pohrávali so svojimi trčiacimi palicami. Vydýchla "Né! "a chcela sa mi vykrútiť. Pohol som na nej prísny pohľad a ona po chvíli povolila. Doviedol som ju k jej stolu, položil ju na neho. hanblivý prekrížil nohy a zašepkala" ja sa strašne hanbím ". Pohladil som ju po vlasoch a zašepkal do ucha "neboj, nič to nie je, vydrž aspoň pol hodiny", podišiel som vedľa nej, tvrdo jej silou roztáhnul nohy a úplne iným hlasom povedal "a nechaj tie nohy od seba, ty čubka!".
Kamarát sa obdobným spôsobom postaral o druhú subinku, takže gong začína akciu zaznel podľa plánu presne o 10:00. Pri všetkých piatich stoloch už stála fronta stojacich čurák a úderom gongu prvý rad vyrazila do akcie.


Všetko klapalo ako po masle, len raz sa vyskytol problém, keď muž, ktorý bol na rade nevydržal nervový nápor a neudržal svojho "kamaráta" v pozore. Nenápadne sme ho odviedli zo sály a sľúbili mu, že keď sa dá do poriadku, môže to skúsiť znovu.
Ženy však fungovali bezchybne a všetky si v tom evidentne vyžíval. Prvá hodina bola preč a výkony boli zatiaľ celkom vyrovnané. Po ďalšej polhodinke to však prvá žena vzdala, s celkom nevýrazným výsledkom šestnástich mužov. Napodiv to nebola žiadna zo "subinek", ale naopak jedna z favoritiek. Jej fronta sa rýchlo začlenila do zostávajúcich štyroch a zostávajúcim súťažiacim odchod jednej sokyne dodal trochu elánu. Boli hneď veselšie, živšie, občas si niektorého muža pekne vychutnali, užili si poriadneho orgazmu, menili polohy. Bál som sa ale, že to čoskoro zabalí ďalšie. Teraz je kritická doba. Prvý odpadla, takže pre ďalšie súťažiaci je jednoduchšie skončiť, pretože už nebudú posledné. Na druhej strane je ich tu stále veľa a prvé miesto v nedohľadne. Napriek tomu ďalšie žena, tentoraz Lenka, druhá "subinka" odpadla až po skoro piatich hodinách s už celkom pekným výsledkom 71 mužov. Vlastne, ako som si vzápätí overil v papieroch, s veľkým náskokom viedla, mala v tú dobu o osem mužov viac, než ďalšie súťažiaci. Asi do toho dávala moc a už to nevydržala. Po vzore prvej "odpadlíci" si na seba vzala len tenký, priehľadný župan a ujala sa úlohy "rozehřívačky" - obchádzala muža čakajúce vo fronte a svoju šikovne pusinkou a jazykom je poriadne rozpaľovala, aby boli pripravení do akcie.


Ako som ich pozoroval, hovoril som si, ako asi dopadnú ostatné, keď už tieto dve chodí trošku dosiek, drží nohy od seba a úzkostlivo dbajú na to, aby sa nikto nedotkol ich mušličky. Trochu sa mi ich sželelo a tak som im zaistil kresielka, do ktorých si sadli a mohli sa rozohrievanie venovať v pokoji.


Zostávajúca trojica viedla tvrdý boj. Začali taktizovať, snažili sa muža urobiť čo najrýchlejšie as čo najmenšou námahou. Zaznamenal som aj nejakú skrytú komunikáciu medzi súťažiacimi a rozehřívačkami v tom zmysle, aby rozohrievali až tesne do okamihu keď má muž nastúpiť do akcie a rozohrali ho skoro "až na doraz". Chvíľu som váhal, či to nemám zaraziť ako nešportové správanie, ale potom som si povedal, že to môže byť zaujímavé spestrenie, dosiahneme lepšie výsledky a stačí len dohliadnuť, aby takto "prehriatie" muži nevynechávali žiadnu zo súťažiacich.


Po ďalších dvoch hodinách odpadla ďalšia žena, symbolicky práve po dosiahnutí rovnej stovky "milencov" a ja som vedel, že teraz ide do tuhého, teraz ešte len začína súboj o prvenstvo. Ženy nielen že brali výhradne len rozohriatej muža a snažili sa ich urobiť naozaj rýchlo a bez námahy, ale navyše sa začali navzájom presviedčať, že je to ešte len začína baviť a že tá druhá vyzerá unavene a mala by to radšej vzdať.


Trvalo to takmer tri hodiny, keď to úplne nečakane jedna z nich vzdala. Ako to už na takýchto maratónoch býva, víťazka ešte urobila symbolickú desiatku chlapov, čím dosiahla počtu 150 a potom skončila tiež, aj keď všetky uisťovala, že by pokojne pokračovala ďalej, ale keď už vyhrala, nechce nás tu všetky zdržovať. onou víťazkou bola Martina, má dlhoročná kamarátka, subinka. Práve tá Martina, ktorá na začiatku chcela utiecť a musel som jej presviedčať, aby zostala aspoň polhodinu. Po vyhlásení výsledkov a odovzdanie cien som sa jej v zákulisí pýtal, ako to , že nakoniec dosiahla tak úžasného výsledku. Odpovedala len "predsa som nemohla sklamať svojho Pána" a dodala "vďaka za skvelý deň".




Obecenstvo i súťažiaci sa rozišli a my s kamošmi sa pustili do upratovania. Trochu osobitného upratovania, málokedy sa človeku naskytne upratovať kulturákoch, kde sa všade povaľujú použité prezervatívy a na základe sú kaluže spermií. Práve pohľad na haldy prezervatívov nám vnuknul myšlienku nabudúce sa dohovoriť s nejakým sponzorom, najlepšie výrobcom prezervatívov.





autor: Honza Kolář