Erotické poviedky

Prepadnutie v parku

Dnes som to na tom mejdane trochu přepísknul s pitím. Vezmem to domov radšej pešo, aby som sa trochu provětral a vytriezvel ako vleziem do postele. Rovnako už je dávno po polnoci a jazdí len nočná doprava. Prejdem Stromovkou a na holešovickom stanici sadnem na nočnú električku. V takéto teplé letné noci to bude príjemná prechádzka.



Už za sebou mám viac ako polovicu cesty, keď pred sebou počujem ženské hlasy. Nie som ten typ, čo počúva cudzie rozhovory, ale ich hlučná kritika celého mužského pokolenia sa nedá prepočuť. Ako prechádzam okolo lavičkky, na ktoré sedia dve ženy tak medzi tridsiatkou a štyridsiatkou a jedna stojí pred lavičkou, neubránim sa pobavenému úškrnom z ich rečí. Jedna z tých na lavičke reagovala "no, zase jeden takovej" a tá čo stála "čo čumíš ožratý! Zapíchal by si si viď! Eadlá!"


Neboli síce škaredé, ale musím priznať, že ma v tej chvíli vôbec niečo také nenapadlo. Avšak, ako to povedala , tá situácia zapôsobila tak, že sa mi postavil.



"Kam ideš! Pozeraj sa nám ospravedlniť, že si na nás blbo čuměl!" Povedala jedna z tých sediacich a tá stojaca mi zastúpila cestu. V zápätí sa zdvihli aj tie dve z lavičky a chytili ma za ramená. Jedna z nich spozorovala hrču na mojich tenkých letných šortkách "Vidíte to dievčatá! Čo som hovorila, už mu stojí!". Na to ma prirazil chrbtom k stromu a ako som sa stihol spamätať, mal som ruky za chrbtom okolo stromu a na zápästiach zacvakla putá.


Prvé čo ma napadlo bolo, že sú to Policajtka, ktoré tu na mňa čakali, aby ma zatkli kvôli nezaplatenej pokute za vysokú rýchlosť (hovoril som predsa, že som bol na mol!).



Tahle má teória bola ale v zápätí vyvrátená, keď sa mi šortky a slipy ocitli u členkov. Môj opitý mozog vzápätí napadlo, že tie feministky rovnako ako všetky ženy potrebujú chlapa a že chcú využiť situáciu, aby si zašukaly. Zase omyl!

Nožom rozrezal moje tričko , strčil mi ho do pusy ako roubík a zaviazali, aby som ho nemohol vypľuť. V ruke jednej z nich sa potom objavil vysokonapäťový paralyzátor, zažiaril elektrický oblúk a pomaly sa blížil k môjmu teraz rýchlo klesajúcemu penisu. Behom okamihu som mal pocit, ako keď ma do chvosta kopol kôň, ale našťastie bol paralyzátor nastavený na najmenší výkon, takže sa mi nič nestalo a bolesť rýchlo prešla.


V zápätí sa ale v ruke inom zo žien objavil vystreľovacie dáždnik, zvakla spúšť a špička dáždnika vrazila medzi moje gule.



"Pôjdeme dievčatá, necháme ho tu", povedala jedna, ale druhá jej zarazila "počkaj ešte, mám nápad". Chvíľu lovili v kabelke, až vytiahla cievka silné nite. "Nosím sebou nit, len tak pre prípad že by sa hodila" Na to mi niť pevne utiahli pod žaluďom, až sa mi z toho zase poriadne vztýčil a vytiekla malá kvapôčka semena. Niť potom napla a druhý koniec priviazala k lavičke na druhej strane cesty. "Tak, hotovo, môžeme ísť" povedala a odišli. Ešte dlho som počul ich hlučný smiech.



Neviem, ako dlho som tam stál, muselo to byť najmenej pol hodiny, keď som zašla blížiace sa kroky. Po chvíli som zazrel mladú dievčinu na ceste ku mne. Keď ma zbadala, spomalila a siahla do vrecka svojho kabátika. Snažil som sa jej poprosiť o pomoc , ale cez roubík som vydal len niekoľko neartikulovaných zvukov.



Keď som si uvedomil, že niť nevidí a za chvíľu do nej vrazí, začal som sa zmietať a vydával som hlučný chrapot. Očividne som jej vydesil, obchádzala ma veľkým oblúkom, ale nie zas tak veľkým, aby išla až za lavičkou. Pri tom mi nadávala do úchyl a varovala ma, aby som nič neskúšal. V okamihu keď narazila do nitky som zacítil pálčivé uštipnutie, ako sa niť pretrhla. Moje závitu a poskočenia môjho penisu smerom k nej jej vydesilo. Reagovala bleskurýchlo. Jej ruka vyrazila z vrecka kabáta so zväzkom kľúčov, ktorý v zápätí pristál na mojej tvári. Takmer zároveň vystrelila jej pravá noha a špička topánky sa zapasovala medzi moje gule. V zápätí sa dala na útek.



Stál som tam snáď ďalšiu hodinu, než som začul ďalšie kroky. Tentoraz to bola dospelá žena, tak okolo štyridsiatky, evidentne dosť opitá, v ruke ešte zvierala nedopitú fľašu vína.



Tentokrát som sa nehýbal a bol ticho, aby som jej nevystrašila, len som sa na nej prosebne pozeral. Všimla si ma až na poslednú chvíľu. Zastavila sa. "Ale čože to tu máme za překvapeníčko!" Zavrávovarala ku mne a prudko chytila ??môj chvost. Ako držadlo, aby neupadla. Potom mi ho začala pomaly naháňať, ale každú chvíľu ho tiež používala na udržanie rovnováhy. Pri tom si niečo nezrozumiteľne šišlavým hlasom mumlala. Potom mi na neho zrazu vyliala zvyšok vína z fľaše a dala sa vášnivo do fajčenia. Počas chvíle som jej odmenil niekoľkými poriadnymi prúdy semena.


Potľapkala ma po tvári a odišla.



Už začínalo svitať, keď som do tretice začul blížiace sa kroky. Tentoraz to bol muž. nevšímavo okolo mňa prešiel, ale po chvíli sa zastavil, obrátil sa, došiel ku mne a vybral mi roubík. "Nepotrebuješ pomoc, kamoš?" "Prosím, odvážte ma, prepadli ma a zviazali". Pozrel sa na putá a povedal "to si si pokojne mohol odomknúť sám, sú to detská púta, ktorá kľúč nepotrebujú ". V zápätí to cvaklo a konečne som bol voľný. Poďakoval som a muž odišiel. Natiahol som si nohavice, na chvíľu sa posadil na lavičku aby som si oddýchol a potom som šiel domov.



Vtedy mi nebolo zrovna do smiechu a viem určite, že by som to znova zažiť nechcel. Napriek tomu, kedykoľvek si na to spomeniem, nesmierne ma to vzruší av akejkoľvek situácii mi behom okamihu stojí ako svieca.




autor: Honza Kolář