Erotické poviedky

Sexuálne kapela

Tých úderek vtedy bolo: kultúrne, poriadková, zberový, osvetová a jánevímjaká ešte. My sme boli jeden štvrtok v máji, v sedmapadesátém, vo vojenskom priestore úderky sexuálne. Stavali sme nejaké prevádzkové budovy ako umyvárne mužstva, umyvárne vozidiel, sklad zbraní, strážnici a iné isté také potrebné budovy.



Začalo to tým, že naše autá niekoľkokrát prechádzala so stavebným materiálom úplne vymlátené, opustenú dedinou, kde jediný dom, ktorý ako-tak zaslúžil toto označenie, používala vojenská lesná správa ako ubytovňu pre brigádnička pracujúci na zalesňovanie tanky vymýcených lesov. Pri každom prejazde, kedy bola dievčatá (tak medzi osemnásť a dvadsaťpäť)> doma <, na seba naše chrabrý vojská a dievčatá navzájom pokrikovali vetičky o rôznom stupni vtipnosti. Raz zastavila naše vejtřaska a to preto, že veliteľom vozidla nebol ako obyčajne dôstojník, ale slobodník a to ešte taký správny sexuálny mámila. Zapředl s dievčatami hovor, ktorého výsledkom bolo od troch z nich trochu ľahkomyseľné pozvanie: moze doíst všetci a kedykolvek. Už zme tona nevideli chlapca, ani nepamatam, okrom dvoch starých horárov ...


Od tej doby, kedy sa s nami rozdelil o dôležité informácie, ako že dievčat je dvadsať dva (nás bolo dvadsaťpäť), že sú denne na ubytovni od štyroch hodín a že správca odchádza denne do päť kilometrov vzdialenej dedine, kde býva, že spálňa sú v prvom poschodí (druhé poschodie ubytovňa rovnako nemala), že dole sa dvere nezamykajú a že psovi stačí hodiť šupku od salámy, sme čakali len na večer, kedy náš veliteľ odíde za svojou nastávajúcou do asi dvanásť kilometrov vzdialenej obce.



Nečakali sme zase až tak dlho. Zbalil osobné terénne vozidlo a za chvíľu za ním vial v súmraku prápor prachu. Ani sa nestačil usadiť (ten prach) a už prvý nedočkavci liezli na korbu vejtřasky a ostatní sa narýchlo holili, takže za necelú polhodinu sme - s výnimkou Karla Deviateho, povedaného> kráľ


Dievčatá, unavená celodenný prác v lese a otrávená nedostatkom akejkoľvek zábavy, už napospol bola v posteliach a niektoré dokonca spala. Potichučky sme vliezli do baráku, po schodoch ako myši (však sme tiež boli průzkumáci) a Hopko Hopko sa rozbehli po spálňach. Chvíľku sa ozýval kvikot prekvapených dievčat, pár slovenských slov ( aj medzi nami boli chalani zo Slovenska), ale všetko rýchlo utíchali, len šepot ao třičtyři minúty neskôr aj prvé vzdychy rušili nočný kľud. Sláva Piatok sa vrátil do auta. Nenašiel voľné dievča a tak si namrzene sadol za volant, zapálil si cigaretu av duchu si nadával, že sa holil zbytočne. Zatiaľ sa u jednej spálne otvorili dvere a vošla dvadsiatich troch dievča, ktorá bola len kúsok za domom v takej maličkej búdke. Zľakla sa, samozrejme, ale rýchlo zistila, o čo ide a začala vykrikovať: A čo ja? Ja tiez chcem! Lenže dvadsiatytreti otrávene čmudil v kabíne vejtřasky a dvadsaťdva ostatných už malo napospol vystrieľanie nábojnice.



Potom sa začal odvíjať reťaz príčinných súvislostí. neuspokojený dievča rozsvietila, dievčatá začala opäť kvičať (asi im vadilo svetlo), chlapci pozbierali svoje zvršky (niekedy ani nie svoje - Ruda Kopeček si priniesol do nášho tábora trojku podprsenku zabalenú omylom do bundokošile, už si nestačil pri rýchlom ústupe obliecť), do auta a preč. Dievča, ktorá spôsobila ten rozruch si zrejme všimla čísla nášho auta. Druhý deň prišiel akýsi kapitán z divízie a všetky nás odviezol do krajského mesta k vojenskému prokurátorovi. Všetkých dvadsať tri nás obžalovali zo znásilnenia a nič nepomohlo sláva pätky, že opakoval asi po dvadsiaty, že fajčil v aute. Potom nás odviezli späť na naše pracovisko v priestore, do tábora. Karel -> kráľ <- i Honza Suk sa nám najskôr uškŕňal, potom ale múdro uznali, že je nás na ne dva nebezpečne moc a stíchli.


Je jasné, o čom bola celý ten aj nasledujúci deň reč a že práca za moc nestála. Ani ďalší deň to nebolo lepšie až do popoludňajších hodín . Vo dve hodiny prišli dvaja plukovníci, z ktorých jeden bol zástupca prokurátora. Držal k nám polhodinovú reč a nakoniec oznámil, že dievčatá sa nepripojila k žalobe tej jedinej, ktorá zostala mimo pozornosť našej úderky a vzhľadom k tomu, že žalujúca strana ako jediná nebola > znásilnená <, odmieta vojenský prokurátor žalobu a stíhanie zastavuje. Tak skončila práce našej úderky. Nevidům sme sa vyhýbali, predsa len to svedomie ...


V práci> úderky znásilnenia <. Júlia bola zamilovaná, či zalubena, za štvrť roka bola tehotná a za ďalší mesiac pani Kopčeková.


Keď nám Rudínek oznámil túto radostnú zvesť, uzavrel som existenciu sexuálnej úderky vlastne ja a to slovami: keby z toho nebolo nič, než to, že sa tí dvaja spoznali, tak už to aj s tým prúser stálo za to.


autor: Jarda z Kladna